М-н ---- баш-а -ирө---ар---деп --үмө с-р-о-бер--.
М__ а___ б____ б____ б____ д__ ө____ с____ б_____
М-н а-д- б-ш-а б-р-ө б-р-ы д-п ө-ү-ө с-р-о б-р-м-
-------------------------------------------------
Мен анда башка бирөө барбы деп өзүмө суроо берем. 0 Al --ga -ala--------l-ayb-- bi-b-ym.A_ m___ ç_____ j_ ç________ b_______A- m-g- ç-l-b- j- ç-l-a-b-, b-l-e-m-------------------------------------Al maga çalabı je çalbaybı, bilbeym.
Ал ме-и-ойло- жа--бы?
А_ м___ о____ ж______
А- м-н- о-л-п ж-т-б-?
---------------------
Ал мени ойлоп жатабы? 0 A- meni --yö-ü?A_ m___ s______A- m-n- s-y-b-?---------------Al meni süyöbü?
А- маг--үй-ө--бү?
А_ м___ ү________
А- м-г- ү-л-н-б-?
-----------------
Ал мага үйлөнөбү? 0 Al maga ç-----?A_ m___ ç______A- m-g- ç-l-b-?---------------Al maga çalabı?
Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká.
Deje sa tak automaticky.
Neuvedomujeme si to.
Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon.
Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce.
Každý deň počuje nové veci.
Prijíma neustále nové podnety.
Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne.
Musí pracovať ekonomicky.
Preto sa zameriava na pravidelnosť.
Mozog si zapamätá to, čo počuje často.
Registruje, ako často sa určitá vec objaví.
Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo.
Deti vedia, či je veta správne alebo nie.
Nevedia ale prečo tomu tak je.
Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil.
Dospelí sa učia jazyky inak.
Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka.
Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel.
Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu.
Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém.
To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies.
Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu.
Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti.
Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité.
Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu.
Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo.
Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...