Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   ru Подчиненные предложения с ли

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [девяносто три]

93 [devyanosto tri]

Подчиненные предложения с ли

Podchinennyye predlozheniya s li

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ruština Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. Я-не -н--, л--и--л---н-м-ня. Я н_ з____ л____ л_ о_ м____ Я н- з-а-, л-б-т л- о- м-н-. ---------------------------- Я не знаю, любит ли он меня. 0
P---h--e-n-ye--r---ozh--i---- -i P____________ p____________ s l_ P-d-h-n-n-y-e p-e-l-z-e-i-a s l- -------------------------------- Podchinennyye predlozheniya s li
Neviem, či sa vráti. Я -е -на-,-вер---ся-ли-он. Я н_ з____ в_______ л_ о__ Я н- з-а-, в-р-ё-с- л- о-. -------------------------- Я не знаю, вернётся ли он. 0
P-dch-nen--ye----dlo-h-n-ya-- -i P____________ p____________ s l_ P-d-h-n-n-y-e p-e-l-z-e-i-a s l- -------------------------------- Podchinennyye predlozheniya s li
Neviem, či mi zavolá. Я н------,--оз--нит -и--н мн-. Я н_ з____ п_______ л_ о_ м___ Я н- з-а-, п-з-о-и- л- о- м-е- ------------------------------ Я не знаю, позвонит ли он мне. 0
Y--ne ----u, -y-b-- li on-m--ya. Y_ n_ z_____ l_____ l_ o_ m_____ Y- n- z-a-u- l-u-i- l- o- m-n-a- -------------------------------- Ya ne znayu, lyubit li on menya.
Či ma vôbec ľúbi? Л-б-т-л---- ----? Л____ л_ о_ м____ Л-б-т л- о- м-н-? ----------------- Любит ли он меня? 0
Ya-ne --a-u,----bit----o- ---ya. Y_ n_ z_____ l_____ l_ o_ m_____ Y- n- z-a-u- l-u-i- l- o- m-n-a- -------------------------------- Ya ne znayu, lyubit li on menya.
Či sa vôbec vráti? В---ё----л- о-? В_______ л_ о__ В-р-ё-с- л- о-? --------------- Вернётся ли он? 0
Ya -e--n-y---l-ubit-l- -- -eny-. Y_ n_ z_____ l_____ l_ o_ m_____ Y- n- z-a-u- l-u-i- l- o- m-n-a- -------------------------------- Ya ne znayu, lyubit li on menya.
Či mi vôbec zavolá? П-з--ни--ли о----е? П_______ л_ о_ м___ П-з-о-и- л- о- м-е- ------------------- Позвонит ли он мне? 0
Ya--e -----,-ve-nëtsy--li --. Y_ n_ z_____ v________ l_ o__ Y- n- z-a-u- v-r-ë-s-a l- o-. ----------------------------- Ya ne znayu, vernëtsya li on.
Pýtam sa, či na mňa myslí. Я-с-б--с-рашива-- д-ма-- л- -н-о-----е. Я с___ с_________ д_____ л_ о_ о__ м___ Я с-б- с-р-ш-в-ю- д-м-е- л- о- о-о м-е- --------------------------------------- Я себя спрашиваю, думает ли он обо мне. 0
Ya -e zn--u,-v-rn-tsya -----. Y_ n_ z_____ v________ l_ o__ Y- n- z-a-u- v-r-ë-s-a l- o-. ----------------------------- Ya ne znayu, vernëtsya li on.
Pýtam sa, či má nejakú druhú. Я---бя---раш-ваю, ---ь -- у--ег--д-у-ая. Я с___ с_________ е___ л_ у н___ д______ Я с-б- с-р-ш-в-ю- е-т- л- у н-г- д-у-а-. ---------------------------------------- Я себя спрашиваю, есть ли у него другая. 0
Ya-n----ayu- ver--tsy- ---o-. Y_ n_ z_____ v________ l_ o__ Y- n- z-a-u- v-r-ë-s-a l- o-. ----------------------------- Ya ne znayu, vernëtsya li on.
Pýtam sa, či klame. Я с--- с-р-ш---ю, -ж-- л---- м-е. Я с___ с_________ л___ л_ о_ м___ Я с-б- с-р-ш-в-ю- л-ё- л- о- м-е- --------------------------------- Я себя спрашиваю, лжёт ли он мне. 0
Ya-ne--n-y-, -oz----- -i--n----. Y_ n_ z_____ p_______ l_ o_ m___ Y- n- z-a-u- p-z-o-i- l- o- m-e- -------------------------------- Ya ne znayu, pozvonit li on mne.
Či len na mňa myslí? Д-мае-----о----- -не? Д_____ л_ о_ о__ м___ Д-м-е- л- о- о-о м-е- --------------------- Думает ли он обо мне? 0
Y--ne z-ay-- pozv--it l---- mne. Y_ n_ z_____ p_______ l_ o_ m___ Y- n- z-a-u- p-z-o-i- l- o- m-e- -------------------------------- Ya ne znayu, pozvonit li on mne.
Či len nemá nejakú druhú? Е-т- ---- н--о др-г--? Е___ л_ у н___ д______ Е-т- л- у н-г- д-у-а-? ---------------------- Есть ли у него другая? 0
Y- n---n--u- p-zvo--t -i ------. Y_ n_ z_____ p_______ l_ o_ m___ Y- n- z-a-u- p-z-o-i- l- o- m-e- -------------------------------- Ya ne znayu, pozvonit li on mne.
Či len hovorí pravdu? Г-в---т л--------в-у? Г______ л_ о_ п______ Г-в-р-т л- о- п-а-д-? --------------------- Говорит ли он правду? 0
Ly-b-t li--n --ny-? L_____ l_ o_ m_____ L-u-i- l- o- m-n-a- ------------------- Lyubit li on menya?
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. Я-с---е-аюсь--н-авлю-ь-ли----му----ствит-ль-о. Я с__________ н_______ л_ я е__ д_____________ Я с-м-е-а-с-, н-а-л-с- л- я е-у д-й-т-и-е-ь-о- ---------------------------------------------- Я сомневаюсь, нравлюсь ли я ему действительно. 0
Ly---- -- on-me-y-? L_____ l_ o_ m_____ L-u-i- l- o- m-n-a- ------------------- Lyubit li on menya?
Pochybujem o tom, či mi napíše. Я-сомн--а---, --п--е- ли--- ---. Я с__________ н______ л_ о_ м___ Я с-м-е-а-с-, н-п-ш-т л- о- м-е- -------------------------------- Я сомневаюсь, напишет ли он мне. 0
Ly--i------- -----? L_____ l_ o_ m_____ L-u-i- l- o- m-n-a- ------------------- Lyubit li on menya?
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. Я--о-н--а---- -е--тс- -и-о- н- ---. Я с__________ ж______ л_ о_ н_ м___ Я с-м-е-а-с-, ж-н-т-я л- о- н- м-е- ----------------------------------- Я сомневаюсь, женится ли он на мне. 0
Ver-ë--y- l- on? V________ l_ o__ V-r-ë-s-a l- o-? ---------------- Vernëtsya li on?
Ći ma má len naozaj rád? Н--в-----ли я---- -е-ст-и--ль--? Н_______ л_ я е__ д_____________ Н-а-л-с- л- я е-у д-й-т-и-е-ь-о- -------------------------------- Нравлюсь ли я ему действительно? 0
V--në-sy--li o-? V________ l_ o__ V-r-ë-s-a l- o-? ---------------- Vernëtsya li on?
Či mi len napíše? Н-п-ш-- ли-он -н-? Н______ л_ о_ м___ Н-п-ш-т л- о- м-е- ------------------ Напишет ли он мне? 0
V----t--a li o-? V________ l_ o__ V-r-ë-s-a l- o-? ---------------- Vernëtsya li on?
Či sa len so mnou ožení? Женит-я-ли-о- н----е? Ж______ л_ о_ н_ м___ Ж-н-т-я л- о- н- м-е- --------------------- Женится ли он на мне? 0
P--v-n----i on --e? P_______ l_ o_ m___ P-z-o-i- l- o- m-e- ------------------- Pozvonit li on mne?

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...