Slovníček fráz

sk V taxíku   »   ru В такси

38 [tridsaťosem]

V taxíku

V taxíku

38 [тридцать восемь]

38 [tridtsatʹ vosemʹ]

В такси

V taksi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ruština Prehrať Viac
Zavolajte prosím taxík. В-з-ве-е---ожалу-ст-------и. В________ п__________ т_____ В-з-в-т-, п-ж-л-й-т-, т-к-и- ---------------------------- Вызовете, пожалуйста, такси. 0
V--a--i V t____ V t-k-i ------- V taksi
Koľko to stojí na železničnú stanicu? С-ольк- б--------ить-д---ок-ала? С______ б____ с_____ д_ в_______ С-о-ь-о б-д-т с-о-т- д- в-к-а-а- -------------------------------- Сколько будет стоить до вокзала? 0
V-tak-i V t____ V t-k-i ------- V taksi
Koľko to stojí na letisko? С--л-к- б-----ст--т--д--а-роп-р--? С______ б____ с_____ д_ а_________ С-о-ь-о б-д-т с-о-т- д- а-р-п-р-а- ---------------------------------- Сколько будет стоить до аэропорта? 0
Vy--v-te--po----u-s--, ta-si. V________ p___________ t_____ V-z-v-t-, p-z-a-u-s-a- t-k-i- ----------------------------- Vyzovete, pozhaluysta, taksi.
Rovno, prosím. Пря-о, пожалуй-т-. П_____ п__________ П-я-о- п-ж-л-й-т-. ------------------ Прямо, пожалуйста. 0
V----et---pozh---y--a- taksi. V________ p___________ t_____ V-z-v-t-, p-z-a-u-s-a- t-k-i- ----------------------------- Vyzovete, pozhaluysta, taksi.
Prosím, tu doprava. Зде-- н- право, ---а-у-ста. З____ н_ п_____ п__________ З-е-ь н- п-а-о- п-ж-л-й-т-. --------------------------- Здесь на право, пожалуйста. 0
V--ov--e, p-zha-u-s--, --ksi. V________ p___________ t_____ V-z-v-t-, p-z-a-u-s-a- t-k-i- ----------------------------- Vyzovete, pozhaluysta, taksi.
Prosím, tam na rohu doľava. Во- -----м --лу- -о--л--ста---ал-в-. В__ н_ т__ у____ п__________ н______ В-т н- т-м у-л-, п-ж-л-й-т-, н-л-в-. ------------------------------------ Вот на том углу, пожалуйста, налево. 0
S---ʹk- bu-e-------ʹ d- v--zal-? S______ b____ s_____ d_ v_______ S-o-ʹ-o b-d-t s-o-t- d- v-k-a-a- -------------------------------- Skolʹko budet stoitʹ do vokzala?
Ponáhľam sa. Я--о-о-лю-ь. Я т_________ Я т-р-п-ю-ь- ------------ Я тороплюсь. 0
S-olʹko -u--- sto--- -- v-k--l-? S______ b____ s_____ d_ v_______ S-o-ʹ-o b-d-t s-o-t- d- v-k-a-a- -------------------------------- Skolʹko budet stoitʹ do vokzala?
Mám čas. У меня до-т----но-време-и. У м___ д_________ в_______ У м-н- д-с-а-о-н- в-е-е-и- -------------------------- У меня достаточно времени. 0
Skol--o-budet s-o--ʹ--- --kz---? S______ b____ s_____ d_ v_______ S-o-ʹ-o b-d-t s-o-t- d- v-k-a-a- -------------------------------- Skolʹko budet stoitʹ do vokzala?
Jazdite prosím pomalšie. П-ж-л-й-т------ит- по-медл-ннее. П__________ в_____ п____________ П-ж-л-й-т-, в-д-т- п---е-л-н-е-. -------------------------------- Пожалуйста, ведите по-медленнее. 0
Skolʹko----e- st-itʹ--o ---op-rta? S______ b____ s_____ d_ a_________ S-o-ʹ-o b-d-t s-o-t- d- a-r-p-r-a- ---------------------------------- Skolʹko budet stoitʹ do aeroporta?
Zastavte prosím. О-т-н-витесь- п---луйста- з-е--. О____________ п__________ з_____ О-т-н-в-т-с-, п-ж-л-й-т-, з-е-ь- -------------------------------- Остановитесь, пожалуйста, здесь. 0
Skolʹ---bud----t-it---o-a--opo-ta? S______ b____ s_____ d_ a_________ S-o-ʹ-o b-d-t s-o-t- d- a-r-p-r-a- ---------------------------------- Skolʹko budet stoitʹ do aeroporta?
Počkajte prosím chvíľu. П-жа-у--т-- по-ож-ите чу-----ть. П__________ п________ ч_________ П-ж-л-й-т-, п-д-ж-и-е ч-т---у-ь- -------------------------------- Пожалуйста, подождите чуть-чуть. 0
S-ol-ko b-d---stoi-- d- a---p-rta? S______ b____ s_____ d_ a_________ S-o-ʹ-o b-d-t s-o-t- d- a-r-p-r-a- ---------------------------------- Skolʹko budet stoitʹ do aeroporta?
Hneď som späť. Я---ор- в--ну-ь. Я с____ в_______ Я с-о-о в-р-у-ь- ---------------- Я скоро вернусь. 0
P-ya-----oz-al----a. P______ p___________ P-y-m-, p-z-a-u-s-a- -------------------- Pryamo, pozhaluysta.
Dajte mi prosím účet. Выпи-ите --е- по--------, счё-. В_______ м___ п__________ с____ В-п-ш-т- м-е- п-ж-л-й-т-, с-ё-. ------------------------------- Выпишите мне, пожалуйста, счёт. 0
Prya-o--p-zh-luy--a. P______ p___________ P-y-m-, p-z-a-u-s-a- -------------------- Pryamo, pozhaluysta.
Nemám drobné. У---ня н-- ------. У м___ н__ м______ У м-н- н-т м-л-ч-. ------------------ У меня нет мелочи. 0
P-y-mo- ----a-uys-a. P______ p___________ P-y-m-, p-z-a-u-s-a- -------------------- Pryamo, pozhaluysta.
To je dobré. Zvyšok je pre Vás. Пр--иль--,-сда-- -с-ав-т- -е--. П_________ с____ о_______ с____ П-а-и-ь-о- с-а-у о-т-в-т- с-б-. ------------------------------- Правильно, сдачу оставьте себе. 0
Zd-s- -a pra-o---ozh-lu-s--. Z____ n_ p_____ p___________ Z-e-ʹ n- p-a-o- p-z-a-u-s-a- ---------------------------- Zdesʹ na pravo, pozhaluysta.
Zavezte ma na túto adresu. О--ези-е-ме-я-по э--------есу. О_______ м___ п_ э____ а______ О-в-з-т- м-н- п- э-о-у а-р-с-. ------------------------------ Отвезите меня по этому адресу. 0
Z--s- na-prav----o-ha-u-s-a. Z____ n_ p_____ p___________ Z-e-ʹ n- p-a-o- p-z-a-u-s-a- ---------------------------- Zdesʹ na pravo, pozhaluysta.
Zavezte ma k hotelu. От-е--те----я к --е--гости-иц-. О_______ м___ к м___ г_________ О-в-з-т- м-н- к м-е- г-с-и-и-е- ------------------------------- Отвезите меня к моей гостинице. 0
Z-e----a pravo,-pozhal-y---. Z____ n_ p_____ p___________ Z-e-ʹ n- p-a-o- p-z-a-u-s-a- ---------------------------- Zdesʹ na pravo, pozhaluysta.
Zavezte ma na pláž. От-е-ит- ме-------ля-. О_______ м___ н_ п____ О-в-з-т- м-н- н- п-я-. ---------------------- Отвезите меня на пляж. 0
V-t--a tom------ po-h-luy-----n-le--. V__ n_ t__ u____ p___________ n______ V-t n- t-m u-l-, p-z-a-u-s-a- n-l-v-. ------------------------------------- Vot na tom uglu, pozhaluysta, nalevo.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + ruština (1-100) MP3 ruština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jazykoví géniovia

Väčšina ľudí je rada, ak ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Sú však aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako 70 jazykov. Vedia všetkými týmito jazykmi plynule hovoriť a správne písať. Dá sa tiež povedať, že to sú hyperpolygloti. Fenomén viacjazyčnosti je známy už celé storočia. O ľuďoch s týmto nadaním existuje veľa záznamov. Odkiaľ toto nadanie pochádza, však ešte nebolo presne zistené. Veda na to má rôzne teórie. Mnohé z nich tvrdia, že mozog polyglotov má inú štruktúru. Tento rozdiel sa prejavuje predovšetkým v Brocovom centre. V tejto oblasti mozgu vzniká reč. U polyglotov majú bunky v tejto oblasti inú štruktúru. Je možné, že preto lepšie spracúvajú informácie. K potvrdeniu tejto teórie však chýbajú ďalšie štúdie. Rozhodujúca je možno tiež zvláštna motivácia. Deti sa učia cudzie jazyky veľmi rýchlo od iných detí. Je to dané tým, že sa chcú zapojiť do hrania. Chcú sa stať súčasťou skupiny a komunikovať s ostatnými deťmi. Ich úspech závisí od ich vôle integrovať sa. Ďalšia teória tvrdí, že učením rastie mozgová hmota. Čím viac sa teda učíme, tým je to ľahšie. Je tiež ľahšie naučiť sa podobné jazyky. Kto hovorí dánsky, naučí sa rýchlo po švédsky alebo nórsky. Ešte stále nepoznáme odpovede na všetky otázky. Isté ale je, že inteligencia pritom nehrá žiadnu úlohu. Mnohí ľudia hovoria mnohými jazykmi napriek nižšej inteligencii. Aj najväčší jazykoví géniovia však potrebujú disciplínu. A to nás trochu upokojuje, že?