Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   hy անցյալ 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [ութանասունմեկ]

81 [ut’anasunmek]

անցյալ 1

ants’yal 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
písať գ-ել գ___ գ-ե- ---- գրել 0
a---’--- 1 a_______ 1 a-t-’-a- 1 ---------- ants’yal 1
Písal list. Նա-նա--կ--րե-: Ն_ ն____ գ____ Ն- ն-մ-կ գ-ե-: -------------- Նա նամակ գրեց: 0
ant--y---1 a_______ 1 a-t-’-a- 1 ---------- ants’yal 1
A ona písala pohľadnicu. Եվ ն- բացիկ գ---: Ե_ ն_ բ____ գ____ Ե- ն- բ-ց-կ գ-ե-: ----------------- Եվ նա բացիկ գրեց: 0
g--l g___ g-e- ---- grel
čítať կ-րդ-լ կ_____ կ-ր-ա- ------ կարդալ 0
g--l g___ g-e- ---- grel
Ćítal časopis. Ն- -արդում է---մս-գիր-: Ն_ կ______ է_ ա________ Ն- կ-ր-ո-մ է- ա-ս-գ-ր-: ----------------------- Նա կարդում էր ամսագիրը: 0
g-el g___ g-e- ---- grel
A ona čítala knihu. Ե- -- կարդ-ւ------ի գիրք: Ե_ ն_ կ______ է_ մ_ գ____ Ե- ն- կ-ր-ո-մ է- մ- գ-ր-: ------------------------- Եվ նա կարդում էր մի գիրք: 0
Na n--ak g---s’ N_ n____ g_____ N- n-m-k g-e-s- --------------- Na namak grets’
vziať, zobrať վ-րցնել վ______ վ-ր-ն-լ ------- վերցնել 0
N----ma- g-e-s’ N_ n____ g_____ N- n-m-k g-e-s- --------------- Na namak grets’
Vzal si cigaretu. Ն- -ի ս-գար-- -ե-----: Ն_ մ_ ս______ վ_______ Ն- մ- ս-գ-ր-տ վ-ր-ր-ց- ---------------------- Նա մի սիգարետ վերցրեց: 0
Na n-ma- gre-s’ N_ n____ g_____ N- n-m-k g-e-s- --------------- Na namak grets’
Vzala si kúsok čokolády. Նա -- ---- -ոկոլ-դ--երցրե-: Ն_ մ_ կ___ շ______ վ_______ Ն- մ- կ-ո- շ-կ-լ-դ վ-ր-ր-ց- --------------------------- Նա մի կտոր շոկոլադ վերցրեց: 0
Y-v n---a---i- g-e--’ Y__ n_ b______ g_____ Y-v n- b-t-’-k g-e-s- --------------------- Yev na bats’ik grets’
On bol neverný, ale ona bola verná. Ն--ա-հ---տ-ր-- ---եղ-լ--ի-- -ա-հա-ատ-րի-: Ն_ ա__________ է_ ե____ ի__ ն_ հ_________ Ն- ա-հ-վ-տ-ր-մ է- ե-ե-, ի-կ ն- հ-վ-տ-ր-մ- ----------------------------------------- Նա անհավատարիմ էր եղել, իսկ նա հավատարիմ: 0
Ye- ---b---’-- gret-’ Y__ n_ b______ g_____ Y-v n- b-t-’-k g-e-s- --------------------- Yev na bats’ik grets’
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. Ն- ծ-ւյ--է- ---լ, իս- նա -ա--ս-- -ր: Ն_ ծ____ է_ ե____ ի__ ն_ ջ______ է__ Ն- ծ-ւ-լ է- ե-ե-, ի-կ ն- ջ-ն-ս-ր է-: ------------------------------------ Նա ծույլ էր եղել, իսկ նա ջանասեր էր: 0
Yev-----a--’i- gre--’ Y__ n_ b______ g_____ Y-v n- b-t-’-k g-e-s- --------------------- Yev na bats’ik grets’
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Ն--աղք----ր----կ ----արուս-: Ն_ ա____ է__ ի__ ն_ հ_______ Ն- ա-ք-տ է-, ի-կ ն- հ-ր-ւ-տ- ---------------------------- Նա աղքատ էր, իսկ նա հարուստ: 0
kardal k_____ k-r-a- ------ kardal
Nemal peniaze, ale dlhy. Նա-փող -ու-եր- ա-լ-պ-րտքե-: Ն_ փ__ չ______ ա__ պ_______ Ն- փ-ղ չ-ւ-ե-, ա-լ պ-ր-ք-ր- --------------------------- Նա փող չուներ, այլ պարտքեր: 0
k--dal k_____ k-r-a- ------ kardal
Nemal šťastie, ale smolu. Ն--հ-ջ-ղո--յուն -ուն-ր--ա-լ--ա-որ-ութ----: Ն_ հ___________ չ______ ա__ ձ_____________ Ն- հ-ջ-ղ-ւ-յ-ւ- չ-ւ-ե-, ա-լ ձ-խ-ր-ո-թ-ո-ն- ------------------------------------------ Նա հաջողություն չուներ, այլ ձախորդություն: 0
k-r-al k_____ k-r-a- ------ kardal
Nemal úspech, ale neúspech. Նա--ո-ներ հ-ջող-ւթյուն- --լ --հա--ղ-ւ-յ-ւն: Ն_ չ_____ հ____________ ա__ ա______________ Ն- չ-ւ-ե- հ-ջ-ղ-ւ-յ-ւ-, ա-լ ա-հ-ջ-ղ-ւ-յ-ւ-: ------------------------------------------- Նա չուներ հաջողություն, այլ անհաջողություն: 0
N--k-rd-- er--m-agi-y N_ k_____ e_ a_______ N- k-r-u- e- a-s-g-r- --------------------- Na kardum er amsagiry
Nebol spokojný, ale nespokojný. Ն---ոհ-չէ-,-ա----ժգոհ: Ն_ գ__ չ___ ա__ դ_____ Ն- գ-հ չ-ր- ա-լ դ-գ-հ- ---------------------- Նա գոհ չէր, այլ դժգոհ: 0
N--kar--- -r --sa-i-y N_ k_____ e_ a_______ N- k-r-u- e- a-s-g-r- --------------------- Na kardum er amsagiry
Nebol šťastný, ale nešťastný. Նա--ր--նիկ-չ----ա-լ--ժբախտ: Ն_ ե______ չ___ ա__ դ______ Ն- ե-ջ-ն-կ չ-ր- ա-լ դ-բ-խ-: --------------------------- Նա երջանիկ չէր, այլ դժբախտ: 0
N--ka-d-m -r -ms--i-y N_ k_____ e_ a_______ N- k-r-u- e- a-s-g-r- --------------------- Na kardum er amsagiry
Nebol sympatický, ale nesympatický. Ն- հ------լ--չէր,---լ հա-ակ-ել-: Ն_ հ________ չ___ ա__ հ_________ Ն- հ-մ-կ-ե-ի չ-ր- ա-լ հ-կ-կ-ե-ի- -------------------------------- Նա համակրելի չէր, այլ հակակրելի: 0
Y-v n----r--- -- m- girk’ Y__ n_ k_____ e_ m_ g____ Y-v n- k-r-u- e- m- g-r-’ ------------------------- Yev na kardum er mi girk’

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...