Նա-----մնաց-լ էր- չ-այ-- որ-ար-ե- ու- էր:
Ն_ դ__ մ_____ է__ չ_____ ո_ ա____ ո__ է__
Ն- դ-ռ մ-ա-ե- է-, չ-ա-ա- ո- ա-դ-ն ո-շ է-:
-----------------------------------------
Նա դեռ մնացել էր, չնայած որ արդեն ուշ էր: 0 b-rd-s-or---------4b___ s___________ 4b-r- s-o-a-a-a-a- 4-------------------bard storadasakan 4
Он водит машину, несмотря на то, что у него нет прав.
Hoci je cesta klzká, jazdí rýchlo.
Չնայ-ծ-ո- ----ցը սա---ն է, -----ա----վ-ր-ւ-:
Չ_____ ո_ փ_____ ս_____ է_ ն_ ա___ է վ______
Չ-ա-ա- ո- փ-ղ-ց- ս-հ-ւ- է- ն- ա-ա- է վ-ր-ւ-:
--------------------------------------------
Չնայած որ փողոցը սահուն է, նա արագ է վարում: 0 Na -err --a-s’yel --,---’-------vor-----n --h erN_ d___ m________ e__ c________ v__ a____ u__ e_N- d-r- m-a-s-y-l e-, c-’-a-a-s v-r a-d-n u-h e-------------------------------------------------Na derr mnats’yel er, ch’nayats vor arden ush er
Nemôže nájsť žiadne (pracovné) miesto, hoci študovala.
Ն--աշխ-տ-----տե- չի --նում----ա-ած-որ--ա---ա--ւ-- կ-թո---ո-- ո--ի:
Ն_ ա________ տ__ չ_ գ______ չ_____ ո_ բ__________ կ_________ ո____
Ն- ա-խ-տ-ն-ի տ-ղ չ- գ-ն-ւ-, չ-ա-ա- ո- բ-ր-ր-գ-ւ-ն կ-թ-ւ-յ-ւ- ո-ն-:
------------------------------------------------------------------
Նա աշխատանքի տեղ չի գտնում, չնայած որ բարձրագույն կրթություն ունի: 0 H---us--t-’---s’- ---------- ----y-uamenayn-v ---k-n-l -rH________________ m_________ e_ A____________ n_ k____ e_H-r-u-t-t-’-y-s-y m-a-s-r-t- e- A-n-a-e-a-n-v n- k-n-l e----------------------------------------------------------Herrustats’uyts’y miats’rats er Aynuamenayniv na k’nel er
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Nemôže nájsť žiadne (pracovné) miesto, hoci študovala.
Նա աշխատանքի տեղ չի գտնում, չնայած որ բարձրագույն կրթություն ունի:
Herrustats’uyts’y miats’rats er Aynuamenayniv na k’nel er
Deti sa učia jazyk relatívne rýchlo.
Dospelým to väčšinou trvá dlhšie.
Deti sa ale neučia lepšie ako dospelí.
Učia sa len inak.
Mozog toho pri učení jazykov musí zvládnuť veľa.
Musí sa naučiť viac vecí naraz.
Keď sa človek učí jazyk, nestačí o ňom len premýšľať.
Musí sa tiež naučiť, ako nové slová vyslovovať.
Orgány reči sa preto musia naučiť nové pohyby.
Mozog sa tiež musí naučiť reagovať na nové situácie.
Komunikovať v cudzom jazyku je výzva.
Dospelí sa ale učia jazyky inak v každom období svojho života.
V 20 alebo 30 rokoch veku sú stále ľudia zvyknutí sa učiť.
Škola či štúdiá nie sú ešte tak vzdialené.
Mozog je preto dobre trénovaný.
Môže sa tak naučiť cudzie jazyky na veľmi dobrej úrovni.
Ľudia medzi 40 a 50 rokmi veku sa toho už naučili veľa.
Ich mozog ťaží zo svojich skúseností.
Vie dobre skombinovať nový obsah so staršími vedomosťami.
V tomto veku sa ľudia učia najlepšie veci, ktoré už sú im povedomé.
To sú napríklad jazyky podobné tým, ktoré sa naučili už skôr.
V 60 alebo 70 rokoch veku majú ľudia spravidla veľa času.
Môžu často precvičovať.
To je u jazykov obzvlášť dôležité.
Starší ľudia sa môžu napríklad obzvlášť dobre naučiť cudzí písmo.
Človek sa môže úspešne učiť v každom veku.
Mozog môže vytvárať nové nervové bunky aj po skončení puberty.
A robí to rád ...