թո--լատ-ե-- կարել- է
թ__________ կ_____ է
թ-ւ-լ-տ-ե-, կ-ր-լ- է
--------------------
թույլատրել, կարելի է 0 K--e- -r--n---uy-a-r--՞--e--ek’-ena----elK____ a____ t___________ e m_______ v____K-y-z a-d-n t-u-l-t-v-՞- e m-k-y-n- v-r-l-----------------------------------------K’yez arden t’uylatrvu՞m e mek’yena varel
Կարե-ի՞ է զա-գ-հ-ր--:
Կ______ է զ__________
Կ-ր-լ-՞ է զ-ն-ա-ա-ե-:
---------------------
Կարելի՞ է զանգահարել: 0 K-y-z -rde----u--a-rv-------e--- a-t----man-gn-lK____ a____ t___________ e m____ a_________ g___K-y-z a-d-n t-u-l-t-v-՞- e m-n-k a-t-s-h-a- g-a-------------------------------------------------K’yez arden t’uylatrvu՞m e menak artasahman gnal
Կար-լ-՞-- ինչ ո- --- հա---ե-:
Կ______ է ի__ ո_ բ__ հ_______
Կ-ր-լ-՞ է ի-չ ո- բ-ն հ-ր-ն-լ-
-----------------------------
Կարելի՞ է ինչ որ բան հարցնել: 0 K’-ez a-d-n-t’-y-atrv--- - --na--art--ahma----alK____ a____ t___________ e m____ a_________ g___K-y-z a-d-n t-u-l-t-v-՞- e m-n-k a-t-s-h-a- g-a-------------------------------------------------K’yez arden t’uylatrvu՞m e menak artasahman gnal
Կա--լի՞ է-ին--ո----ն--ս-լ:
Կ______ է ի__ ո_ բ__ ա____
Կ-ր-լ-՞ է ի-չ ո- բ-ն ա-ե-:
--------------------------
Կարելի՞ է ինչ որ բան ասել: 0 t’u-l--rel- k---l--et__________ k_____ et-u-l-t-e-, k-r-l- e--------------------t’uylatrel, kareli e
Կ---լի՞-է---ան-ին-վ-արե-ք:
Կ______ է ա______ վ_______
Կ-ր-լ-՞ է ա-ա-ձ-ն վ-ա-ե-ք-
--------------------------
Կարելի՞ է առանձին վճարենք: 0 K-rel-՞-e----tegh ts-helK______ e a______ t_____K-r-l-՞ e a-s-e-h t-k-e-------------------------Kareli՞ e aystegh tskhel
Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah.
Učenie funguje iba pri stálom opakovaní.
Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch.
Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali.
Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame.
Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky.
Tento spôsob učenia platí aj pre opice.
Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často.
Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru.
Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov.
Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná.
Naša pamäť totiž funguje ako archív.
Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať.
Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte.
Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“.
Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť.
Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej.
Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme.
Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci.
Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali.
To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené.
Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme.
To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie.
Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy.
Každý z nás má nejaké záujmy.
Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami.
Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov.
Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!