Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   hy ծանոթանալ

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [երեք]

3 [yerek’]

ծանոթանալ

tsanot’anal

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
Ahoj! Ո---ւ-ն! Ո_______ Ո-ջ-ւ-ն- -------- Ողջույն! 0
V--h-u--! V________ V-g-j-y-! --------- Voghjuyn!
Dobrý deň! Բար- օր! Բ___ օ__ Բ-ր- օ-! -------- Բարի օր! 0
B-r----! B___ o__ B-r- o-! -------- Bari or!
Ako sa darí? Ո՞ն---ս:------՞--ե-: Ո___ ե__ Ի______ ե__ Ո-ն- ե-: Ի-չ-ե-ս ե-: -------------------- Ո՞նց ես: Ինչպե՞ս ես: 0
VO՞--s’ y---I-------- -es V______ y__ I________ y__ V-՞-t-’ y-s I-c-’-e-s y-s ------------------------- VO՞nts’ yes Inch’pe՞s yes
Pochádzate z Európy? Դ-ւք-Ե-----յ-ց --ք: Դ___ Ե________ ե___ Դ-ւ- Ե-ր-պ-յ-ց ե-ք- ------------------- Դուք Եվրոպայից ե՞ք: 0
D--’ Ye----a---s’-ye--’ D___ Y___________ y____ D-k- Y-v-o-a-i-s- y-՞-’ ----------------------- Duk’ Yevropayits’ ye՞k’
Pochádzate z Ameriky? Դո-ք Ամե-իկայի--ե՞ք: Դ___ Ա_________ ե___ Դ-ւ- Ա-ե-ի-ա-ի- ե-ք- -------------------- Դուք Ամերիկայից ե՞ք: 0
D-k---m-rikayi--’ -e՞k’ D___ A___________ y____ D-k- A-e-i-a-i-s- y-՞-’ ----------------------- Duk’ Amerikayits’ ye՞k’
Pochádzate z Ázie? Դ--- -սի---- ե՞ք: Դ___ Ա______ ե___ Դ-ւ- Ա-ի-յ-ց ե-ք- ----------------- Դուք Ասիայից ե՞ք: 0
Du-’---iayit-- ----’ D___ A________ y____ D-k- A-i-y-t-’ y-՞-’ -------------------- Duk’ Asiayits’ ye՞k’
V ktorom hoteli bývate? Ո-ր -յ------ցո-- ե--Դո-ք-ապ---մ: Ո__ հ___________ ե_ Դ___ ա______ Ո-ր հ-ո-ր-ն-ց-ւ- ե- Դ-ւ- ա-ր-ւ-: -------------------------------- Ո՞ր հյուրանոցում եք Դուք ապրում: 0
VO՞- hy---n----um ye-’------a-rum V___ h___________ y___ D___ a____ V-՞- h-u-a-o-s-u- y-k- D-k- a-r-m --------------------------------- VO՞r hyuranots’um yek’ Duk’ aprum
Ako dlho ste už tu? Ին--ա-ն-ժամանակ--,-ո---յս--ղ-եք: Ի______ ժ______ է_ ո_ ա_____ ե__ Ի-չ-ա-ն ժ-մ-ն-կ է- ո- ա-ս-ե- ե-: -------------------------------- Ինչքա՞ն ժամանակ է, որ այստեղ եք: 0
In--’--a-n ----ana---- --r------g---ek’ I_________ z_______ e_ v__ a______ y___ I-c-’-’-՞- z-a-a-a- e- v-r a-s-e-h y-k- --------------------------------------- Inch’k’a՞n zhamanak e, vor aystegh yek’
Ako dlho zostanete? Ին-ք-՞- -ա-ա-ակ -մ-աք-ա-ս---: Ի______ ժ______ կ____ ա______ Ի-չ-ա-ն ժ-մ-ն-կ կ-ն-ք ա-ս-ե-: ----------------------------- Ինչքա՞ն ժամանակ կմնաք այստեղ: 0
In----’-՞n-z-amanak kmnak’-ay-t--h I_________ z_______ k_____ a______ I-c-’-’-՞- z-a-a-a- k-n-k- a-s-e-h ---------------------------------- Inch’k’a՞n zhamanak kmnak’ aystegh
Páči sa vám tu? Ձե- -ո--ր է-գա-ի- ա-ստ--: Ձ__ դ____ է գ____ ա______ Ձ-զ դ-ւ-ր է գ-լ-ս ա-ս-ե-: ------------------------- Ձեզ դու՞ր է գալիս այստեղ: 0
Dz-z d--r---galis ---te-h D___ d___ e g____ a______ D-e- d-՞- e g-l-s a-s-e-h ------------------------- Dzez du՞r e galis aystegh
Ste tu na dovolenke? Ձ-ր----ա-ո-ր-ն--յ-տե-ղ-ե- անց--ցնո-մ Ձ__ ա_________ ա______ ե_ ա_________ Ձ-ր ա-ձ-կ-ւ-դ- ա-ս-ե-ղ ե- ա-ց-ա-ն-ւ- ------------------------------------ Ձեր արձակուրդն այստե՞ղ եք անցկացնում 0
Dze-----z-kurd-------՞-h --k’-a----k--s--um D___ a_________ a_______ y___ a____________ D-e- a-d-a-u-d- a-s-e-g- y-k- a-t-’-a-s-n-m ------------------------------------------- Dzer ardzakurdn ayste՞gh yek’ ants’kats’num
Navštívte ma niekedy! Ա-ց--ե--ի--! Ա______ ի___ Ա-ց-լ-ք ի-ձ- ------------ Այցելեք ինձ! 0
Ay-s’-el-k---n--! A__________ i____ A-t-’-e-e-’ i-d-! ----------------- Ayts’yelek’ indz!
Tu je moja adresa. Սա------սցեն -: Ս_ ի_ հ_____ է_ Ս- ի- հ-ս-ե- է- --------------- Սա իմ հասցեն է: 0
S---- ----s-ye--e S_ i_ h________ e S- i- h-s-s-y-n e ----------------- Sa im hasts’yen e
Uvidíme sa zajtra? Կտես----ն- վ---: Կ_________ վ____ Կ-ե-ն-ե-ն- վ-ղ-: ---------------- Կտեսնվե՞նք վաղը: 0
K-es-v--n-’--ag-y K__________ v____ K-e-n-e-n-’ v-g-y ----------------- Ktesnve՞nk’ vaghy
Je mi ľúto, už niečo mám. Ց--ո-մ-եմ- ---ց վաղը---րիշ ---ն-եր---ն--: Ց_____ ե__ բ___ վ___ ո____ պ______ ո_____ Ց-վ-ւ- ե-, բ-յ- վ-ղ- ո-ր-շ պ-ա-ն-ր ո-ն-մ- ----------------------------------------- Ցավում եմ, բայց վաղը ուրիշ պլաններ ունեմ: 0
T---vu---em--b---s’-v-gh--u-i-h p-an--r-un-m T______ y___ b_____ v____ u____ p______ u___ T-’-v-m y-m- b-y-s- v-g-y u-i-h p-a-n-r u-e- -------------------------------------------- Ts’avum yem, bayts’ vaghy urish planner unem
Čau! Ցտ-ս-ւթ-ուն! Ց___________ Ց-ե-ո-թ-ո-ն- ------------ Ցտեսություն! 0
T-’tes-t-yu-! T____________ T-’-e-u-’-u-! ------------- Ts’tesut’yun!
Dovidenia! Ցտ-ս--թ----! Ց___________ Ց-ե-ո-թ-ո-ն- ------------ Ցտեսություն! 0
T-’--s-t-y-n! T____________ T-’-e-u-’-u-! ------------- Ts’tesut’yun!
Do skorého videnia! Առ--ժմ! Ա______ Ա-ա-ժ-! ------- Առայժմ! 0
A-r---h-! A________ A-r-y-h-! --------- Arrayzhm!

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + arménčina (1-100) MP3 arménčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....