Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 2   »   hy ինչ որ բան հիմնավորել 2

76 [sedemdesiatšesť]

niečo zdôvodniť 2

niečo zdôvodniť 2

76 [յոթանասունվեց]

76 [yot’anasunvets’]

ինչ որ բան հիմնավորել 2

inch’ vor ban himnavorel 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
Prečo si neprišiel? Ի--ո-- --ի- եկ--: Ի_____ չ___ ե____ Ի-չ-ւ- չ-ի- ե-ե-: ----------------- Ինչու՞ չեիր եկել: 0
in----vor -an---m----r-l 2 i____ v__ b__ h_________ 2 i-c-’ v-r b-n h-m-a-o-e- 2 -------------------------- inch’ vor ban himnavorel 2
Bol som chorý. Ես-հի-ան- է-: Ե_ հ_____ է__ Ե- հ-վ-ն- է-: ------------- Ես հիվանդ էի: 0
in----vor--an -i----or-l 2 i____ v__ b__ h_________ 2 i-c-’ v-r b-n h-m-a-o-e- 2 -------------------------- inch’ vor ban himnavorel 2
Neprišiel som, pretože som bol chorý. Ես չեի--կել-----վհե-և-ե----վ--դ-էի: Ե_ չ__ ե____ ո_______ ե_ հ_____ է__ Ե- չ-ի ե-ե-, ո-ո-հ-տ- ե- հ-վ-ն- է-: ----------------------------------- Ես չեի եկել, որովհետև ես հիվանդ էի: 0
I-c-----c---ei--yek-l I______ c______ y____ I-c-’-՞ c-’-e-r y-k-l --------------------- Inch’u՞ ch’yeir yekel
Prečo neprišla? Ի----- չ-- նա ե-ե-: Ի_____ չ__ ն_ ե____ Ի-չ-ւ- չ-ր ն- ե-ե-: ------------------- Ինչու՞ չէր նա եկել: 0
I--h-----h’y-ir yek-l I______ c______ y____ I-c-’-՞ c-’-e-r y-k-l --------------------- Inch’u՞ ch’yeir yekel
Bola unavená. Նա -ոգն-- --: Ն_ հ_____ է__ Ն- հ-գ-ա- է-: ------------- Նա հոգնած էր: 0
Inc-’u՞---’--ir -e--l I______ c______ y____ I-c-’-՞ c-’-e-r y-k-l --------------------- Inch’u՞ ch’yeir yekel
Neprišla, pretože bola unavená. Ն- չ---եկ--, -րո-հ----------ն-- --: Ն_ չ__ ե____ ո_______ ն_ հ_____ է__ Ն- չ-ր ե-ե-, ո-ո-հ-տ- ն- հ-գ-ա- է-: ----------------------------------- Նա չէր եկել, որովհետև նա հոգնած էր: 0
Y-- h---n---i Y__ h_____ e_ Y-s h-v-n- e- ------------- Yes hivand ei
Prečo neprišiel? Ի--ո-՞--էր նա -կե-: Ի_____ չ__ ն_ ե____ Ի-չ-ւ- չ-ր ն- ե-ե-: ------------------- Ինչու՞ չէր նա եկել: 0
Y-s -i--nd ei Y__ h_____ e_ Y-s h-v-n- e- ------------- Yes hivand ei
Nemal chuť. Նա-հաճ--յք-չ---ե-: Ն_ հ______ չ______ Ն- հ-ճ-ւ-ք չ-ւ-ե-: ------------------ Նա հաճույք չուներ: 0
Ye- h-v-n--ei Y__ h_____ e_ Y-s h-v-n- e- ------------- Yes hivand ei
Neprišiel, pretože nemal chuť. Նա -է---կ--,---ով------ն--հաճ-ւ-ք -ունե-: Ն_ չ__ ե____ ո________ ն_ հ______ չ______ Ն- չ-ր ե-ե-, ո-ո-ե-ե-և ն- հ-ճ-ւ-ք չ-ւ-ե-: ----------------------------------------- Նա չէր եկել, որովեհետև նա հաճույք չուներ: 0
Yes c-’y-i-yekel, -o--vhe------s ----n- -i Y__ c_____ y_____ v_________ y__ h_____ e_ Y-s c-’-e- y-k-l- v-r-v-e-e- y-s h-v-n- e- ------------------------------------------ Yes ch’yei yekel, vorovhetev yes hivand ei
Prečo ste neprišli? Ի-չ-----------ել: Ի_____ չ___ ե____ Ի-չ-ւ- չ-ի- ե-ե-: ----------------- Ինչու՞ չեիք եկել: 0
Yes----yei-ye-el, vo--vhet---y-s-hiv--- ei Y__ c_____ y_____ v_________ y__ h_____ e_ Y-s c-’-e- y-k-l- v-r-v-e-e- y-s h-v-n- e- ------------------------------------------ Yes ch’yei yekel, vorovhetev yes hivand ei
Naše auto je pokazené. Մ-- մ-քեն-ն-փչա-ել-է-: Մ__ մ______ փ_____ է__ Մ-ր մ-ք-ն-ն փ-ա-ե- է-: ---------------------- Մեր մեքենան փչացել էր: 0
Y-- c-’----ye-el- v----h--e- yes --v-nd -i Y__ c_____ y_____ v_________ y__ h_____ e_ Y-s c-’-e- y-k-l- v-r-v-e-e- y-s h-v-n- e- ------------------------------------------ Yes ch’yei yekel, vorovhetev yes hivand ei
Neprišli sme, pretože naše auto je pokazené. Մե------նք -կ-լ- -րո-հե-և-մ-- --քեն-ն ---ցե--էր: Մ___ չ____ ե____ ո_______ մ__ մ______ փ_____ է__ Մ-ն- չ-ի-ք ե-ե-, ո-ո-հ-տ- մ-ր մ-ք-ն-ն փ-ա-ե- է-: ------------------------------------------------ Մենք չէինք եկել, որովհետև մեր մեքենան փչացել էր: 0
I--h’---ch’-r--a-yekel I______ c____ n_ y____ I-c-’-՞ c-’-r n- y-k-l ---------------------- Inch’u՞ ch’er na yekel
Prečo tí ľudia neprišli? Ի-չո---չէ-ն -ա-------ե-: Ի_____ չ___ մ_____ ե____ Ի-չ-ւ- չ-ի- մ-ր-ի- ե-ե-: ------------------------ Ինչու՞ չէին մարդիկ եկել: 0
In--’u- -h--r-na--e--l I______ c____ n_ y____ I-c-’-՞ c-’-r n- y-k-l ---------------------- Inch’u՞ ch’er na yekel
Zmeškali vlak. Նր-նք-գն----ց --ն-ո-շաց-լ: Ն____ գ______ է__ ո_______ Ն-ա-ք գ-ա-ք-ց է-ն ո-շ-ց-լ- -------------------------- Նրանք գնացքից էին ուշացել: 0
In----- c-’e--n- yek-l I______ c____ n_ y____ I-c-’-՞ c-’-r n- y-k-l ---------------------- Inch’u՞ ch’er na yekel
Neprišli, pretože zmeškali vlak. Ն---- -էին -կ--- որովհե-և-գ-աց-ից է-ն -ւշաց--: Ն____ չ___ ե____ ո_______ գ______ է__ ո_______ Ն-ա-ք չ-ի- ե-ե-, ո-ո-հ-տ- գ-ա-ք-ց է-ն ո-շ-ց-լ- ---------------------------------------------- Նրանք չէին եկել, որովհետև գնացքից էին ուշացել: 0
N--ho--ats--r N_ h______ e_ N- h-g-a-s e- ------------- Na hognats er
Prečo si neprišiel? Ի-չու-------ե-ե-: Ի_____ չ___ ե____ Ի-չ-ւ- չ-ի- ե-ե-: ----------------- Ինչու՞ չէիր եկել: 0
Na-ho--a-s er N_ h______ e_ N- h-g-a-s e- ------------- Na hognats er
Nesmel som. Ինձ-չէ- կ-րե-ի: Ի__ չ__ կ______ Ի-ձ չ-ր կ-ր-լ-: --------------- Ինձ չէր կարելի: 0
Na-------s--r N_ h______ e_ N- h-g-a-s e- ------------- Na hognats er
Neprišiel som, lebo som nesmel. Ես չէի -կ-լ-----վհ--- ինձ չ----ա-ել-: Ե_ չ__ ե____ ո_______ ի__ չ__ կ______ Ե- չ-ի ե-ե-, ո-ո-հ-տ- ի-ձ չ-ր կ-ր-լ-: ------------------------------------- Ես չէի եկել, որովհետև ինձ չէր կարելի: 0
Na-c-’er y-k--- vo-o--e--v--a--o----s er N_ c____ y_____ v_________ n_ h______ e_ N- c-’-r y-k-l- v-r-v-e-e- n- h-g-a-s e- ---------------------------------------- Na ch’er yekel, vorovhetev na hognats er

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + arménčina (1-100) MP3 arménčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Americké domorodé jazyky

V Amerike sa hovorí mnohými jazykmi. Angličtina je hlavným jazykom v Severnej Amerike. V Južnej Amerike dominuje španielčina a portugalčina. Všetky tieto jazyky prišli do Ameriky z Európy. Pred začiatkom kolonizácie sa tam hovorilo inými jazykmi. Týmto jazykom hovoríme domorodé jazyky Ameriky. Dodnes neboli v podstate preskúmané. Rôznorodosť týchto jazykov je značná. Odhaduje sa, že v Severnej Amerike je asi 60 jazykových rodín. V Južnej Amerike ich môže byť až 150. Navyše je tam veľa izolovaných jazykov. Všetky tieto jazyky sú veľmi odlišné. Vykazujú len niekoľko spoločných znakov. Je teda ťažké tieto jazyky zaradiť. Dôvod ich rozdielnosti možno vyčítať v dejinách Ameriky. Amerika bola osídlená v niekoľkých etapách. Prví ľudia prišli do Ameriky pred vyše 10 000 rokmi. Každý národ si na kontinent priniesol aj svoj jazyk. Domorodé jazyky sú však najviac podobné tým ázijským. Situácia s domorodými jazykmi nie je v celej Amerike rovnaká. V Južnej Amerike sa stále používa mnoho domorodých jazykov. Jazyky ako Guarani alebo Quechua majú milióny aktívnych hovoriacich. Oproti tomu mnoho jazykov v Severnej Amerike takmer vymrelo. Kultúra pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky bola dlho potlačovaná. Vytratili sa tak aj ich jazyky. V posledných desaťročiach však záujem o ne vzrástol. Existuje mnoho programov, ktoré sa snažia tieto jazyky rozvíjať a chrániť. Nakoniec teda môžu mať aj budúcnosť ...