Ե--բ ---ե----մ---ս գն--քը:
Ե___ է մ______ ա__ գ______
Ե-ր- է մ-կ-ո-մ ա-ս գ-ա-ք-:
--------------------------
Ե՞րբ է մեկնում այս գնացքը: 0 gn-ts’k’-mg_________g-a-s-k-u-----------gnats’k’um
Ես-կ-րծո-մ-ե-- որ -- իմ --ղն-է:
Ե_ կ______ ե__ ո_ ս_ ի_ տ___ է_
Ե- կ-ր-ո-մ ե-, ո- ս- ի- տ-ղ- է-
-------------------------------
Ես կարծում եմ, որ սա իմ տեղն է: 0 S----rr----me-n-gh---a--s-k’n-eS_ B______ m______ g_________ eS- B-r-l-n m-k-o-h g-a-t-’-’- e-------------------------------Sa Berrlin meknogh gna՞ts’k’n e
Որ-------ագոն-ն---րան-:
Ո____ է վ______________
Ո-տ-ղ է վ-գ-ն-ն-ջ-ր-ն-:
-----------------------
Որտեղ է վագոն-ննջարանը: 0 Ye-rb --meknum---s-g---s-k’yY____ e m_____ a__ g________Y-՞-b e m-k-u- a-s g-a-s-k-y----------------------------Ye՞rb e meknum ays gnats’k’y
Վ---ն---ջ-ր-նվագո-ը-գ-նվ--մ է-գ----ի--ե-ջ-ւ-:
Վ__________________ գ______ է գ_____ վ_______
Վ-գ-ն-ն-ջ-ր-ն-ա-ո-ը գ-ն-ո-մ է գ-ա-ք- վ-ր-ո-մ-
---------------------------------------------
Վագոն-ննջարանվագոնը գտնվում է գնացքի վերջում: 0 Y--r--e-mekn-m ays--na-s’k-yY____ e m_____ a__ g________Y-՞-b e m-k-u- a-s g-a-s-k-y----------------------------Ye՞rb e meknum ays gnats’k’y
Իս---ր-ե---է վագո--ռես---ա-ը --Առա--ամ-սու-:
Ի__ ո_____ է վ______________ - Ա____________
Ի-կ ո-տ-՞- է վ-գ-ն-ռ-ս-ո-ա-ը - Ա-ա-ն-մ-ս-ւ-:
--------------------------------------------
Իսկ որտե՞ղ է վագոն-ռեստորանը - Առաջնամասում: 0 Ye՞rb e z-a-an-m-g------’- Berr--nY____ e z_______ g________ B______Y-՞-b e z-a-a-u- g-a-s-k-y B-r-l-n----------------------------------Ye՞rb e zhamanum gnats’k’y Berrlin
Կա--լի--է--- ն--քևում-ք-եմ:
Կ______ է ե_ ն_______ ք____
Կ-ր-լ-՞ է ե- ն-ր-և-ւ- ք-ե-:
---------------------------
Կարելի՞ է ես ներքևում քնեմ: 0 Y-՞r--e zh-ma-um gn-t-’----Be-rlinY____ e z_______ g________ B______Y-՞-b e z-a-a-u- g-a-s-k-y B-r-l-n----------------------------------Ye՞rb e zhamanum gnats’k’y Berrlin
Կարել-՞-է-ե--միջի-----կում--ն--:
Կ______ է ե_ մ____ հ______ ք____
Կ-ր-լ-՞ է ե- մ-ջ-ն հ-ր-ո-մ ք-ե-:
--------------------------------
Կարելի՞ է ես միջին հարկում քնեմ: 0 Ye՞---e -ham-num-----s’k-- -e-rlinY____ e z_______ g________ B______Y-՞-b e z-a-a-u- g-a-s-k-y B-r-l-n----------------------------------Ye՞rb e zhamanum gnats’k’y Berrlin
Կա-ելի՞ --ե--վ-րևո----ն-մ:
Կ______ է ե_ վ______ ք____
Կ-ր-լ-՞ է ե- վ-ր-ո-մ ք-ե-:
--------------------------
Կարելի՞ է ես վերևում քնեմ: 0 K-e--------el-----a-ts’-elK______ k______ e a_______K-e-e-’ k-r-l-՞ e a-t-’-e---------------------------Knerek’ kareli՞ e ants’nel
Կ-ր--ի՞-- --ստ-- ի---ո- -ւտե-ու և-խ-ելու բա--ս-ա---:
Կ______ է ա_____ ի_____ ո______ և խ_____ բ__ ս______
Կ-ր-լ-՞ է ա-ս-ե- ի-չ-ո- ո-տ-լ-ւ և խ-ե-ո- բ-ն ս-ա-ա-:
----------------------------------------------------
Կարելի՞ է այստեղ ինչ-որ ուտելու և խմելու բան ստանալ: 0 Y---k-r-s-- y-----o- -- -- --ghn eY__ k______ y___ v__ s_ i_ t____ eY-s k-r-s-m y-m- v-r s- i- t-g-n e----------------------------------Yes kartsum yem, vor sa im teghn e
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie?
Կարելի՞ է այստեղ ինչ-որ ուտելու և խմելու բան ստանալ:
Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa.
Dospeli k tomu vývojoví psychológovia.
Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier.
Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku.
Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú.
Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí.
Získavajú tým veľa dôležitých informácií.
Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní.
Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity.
Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom.
Potom totiž opäť začnú čítať z pier.
Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky.
Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať.
Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg.
Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia.
Deti teda dostávajú spätnú väzbu.
Pre malé deti je veľmi dôležitá.
Vedia, že im rozumiete.
A to ich motivuje.
Rady potom v učení pokračujú.
Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety.
To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie.
Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku.
Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku.
Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie.
Dávali pri nich aj väčší pozor.
Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké.
Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!