Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   zh 过去时1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81[八十一]

81 [Bāshíyī]

过去时1

guòqù shí 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina čínština (zjednodušená) Prehrať Viac
písať 写字-书写 写____ 写-,-写 ----- 写字,书写 0
g------h--1 g____ s__ 1 g-ò-ù s-í 1 ----------- guòqù shí 1
Písal list. 他 -- 一----。 他 写_ 一_ 信 。 他 写- 一- 信 。 ----------- 他 写了 一封 信 。 0
guòqù shí-1 g____ s__ 1 g-ò-ù s-í 1 ----------- guòqù shí 1
A ona písala pohľadnicu. 她--了 -个 明-片-。 她 写_ 一_ 明__ 。 她 写- 一- 明-片 。 ------------- 她 写了 一个 明信片 。 0
x-ě--- sh---ě x_____ s_____ x-ě-ì- s-ū-i- ------------- xiězì, shūxiě
čítať 读--看书 读____ 读-,-书 ----- 读书,看书 0
x-ěz-,-sh--iě x_____ s_____ x-ě-ì- s-ū-i- ------------- xiězì, shūxiě
Ćítal časopis. 他 -- 一本 画--。 他 读_ 一_ 画_ 。 他 读- 一- 画- 。 ------------ 他 读了 一本 画报 。 0
xi---- sh---ě x_____ s_____ x-ě-ì- s-ū-i- ------------- xiězì, shūxiě
A ona čítala knihu. 她-读- 一--书-。 她 读_ 一_ 书 。 她 读- 一- 书 。 ----------- 她 读了 一本 书 。 0
t- ----e-yī--ēng-xìn. t_ x____ y_ f___ x___ t- x-ě-e y- f-n- x-n- --------------------- tā xiěle yī fēng xìn.
vziať, zobrať 拿,取,收---,用--,坐 拿_____________ 拿-取-收-,-,-,-,- -------------- 拿,取,收到,吃,用,乘,坐 0
t- ----e-y- f--g-xì-. t_ x____ y_ f___ x___ t- x-ě-e y- f-n- x-n- --------------------- tā xiěle yī fēng xìn.
Vzal si cigaretu. 他 吸-- - 一---- 。 他 吸__ 了 一_ 香_ 。 他 吸-抽 了 一- 香- 。 --------------- 他 吸/抽 了 一支 香烟 。 0
t---iěle-y--fēng-xì-. t_ x____ y_ f___ x___ t- x-ě-e y- f-n- x-n- --------------------- tā xiěle yī fēng xìn.
Vzala si kúsok čokolády. 她 吃--一块-巧-- 。 她 吃_ 一_ 巧__ 。 她 吃- 一- 巧-力 。 ------------- 她 吃了 一块 巧克力 。 0
Tā--i-l--yī--è m-n-x--pi--. T_ x____ y_ g_ m___________ T- x-ě-e y- g- m-n-x-n-i-n- --------------------------- Tā xiěle yī gè míngxìnpiàn.
On bol neverný, ale ona bola verná. 他 -- 不-诚- 但是-- ---忠诚-。 他 对_ 不___ 但_ 她 对_ 忠_ 。 他 对- 不-诚- 但- 她 对- 忠- 。 ---------------------- 他 对她 不忠诚, 但是 她 对他 忠诚 。 0
T- -iěl- ----è -ín----p--n. T_ x____ y_ g_ m___________ T- x-ě-e y- g- m-n-x-n-i-n- --------------------------- Tā xiěle yī gè míngxìnpiàn.
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. 他-很-,-但是----- 。 他 很__ 但_ 她 勤_ 。 他 很-, 但- 她 勤- 。 --------------- 他 很懒, 但是 她 勤劳 。 0
Tā xiě-- y- gè mín-x-n-ià-. T_ x____ y_ g_ m___________ T- x-ě-e y- g- m-n-x-n-i-n- --------------------------- Tā xiěle yī gè míngxìnpiàn.
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. 他 很穷---是----钱-。 他 很__ 但_ 她 有_ 。 他 很-, 但- 她 有- 。 --------------- 他 很穷, 但是 她 有钱 。 0
Dúsh-- -à-s-ū D_____ k_____ D-s-ū- k-n-h- ------------- Dúshū, kànshū
Nemal peniaze, ale dlhy. 他 -有--------务 。 他 没_ 钱_ 还_ 债_ 。 他 没- 钱- 还- 债- 。 --------------- 他 没有 钱, 还有 债务 。 0
D--hū,-k--s-ū D_____ k_____ D-s-ū- k-n-h- ------------- Dúshū, kànshū
Nemal šťastie, ale smolu. 他-没--好运-- 还 --- 。 他 没_ 好___ 还 很__ 。 他 没- 好-气- 还 很-霉 。 ----------------- 他 没有 好运气, 还 很倒霉 。 0
D---ū---àns-ū D_____ k_____ D-s-ū- k-n-h- ------------- Dúshū, kànshū
Nemal úspech, ale neúspech. 他 没---, 还-很失- 。 他 没 成__ 还 很__ 。 他 没 成-, 还 很-败 。 --------------- 他 没 成功, 还 很失败 。 0
t- d--e-y- -ě--hu--à-. t_ d___ y_ b__ h______ t- d-l- y- b-n h-à-à-. ---------------------- tā dúle yī běn huàbào.
Nebol spokojný, ale nespokojný. 他-- --, 而---不-足-。 他 不 满__ 而_ 很___ 。 他 不 满-, 而- 很-满- 。 ----------------- 他 不 满意, 而且 很不满足 。 0
t---úl--y- b-- -uàb-o. t_ d___ y_ b__ h______ t- d-l- y- b-n h-à-à-. ---------------------- tā dúle yī běn huàbào.
Nebol šťastný, ale nešťastný. 他 ---- -----幸福 。 他 不___ 而_ 很___ 。 他 不-心- 而- 很-幸- 。 ---------------- 他 不开心, 而且 很不幸福 。 0
tā --l---ī-b-n---àbào. t_ d___ y_ b__ h______ t- d-l- y- b-n h-à-à-. ---------------------- tā dúle yī běn huàbào.
Nebol sympatický, ale nesympatický. 他 -人--- 好-, -且 惹-厌-。 他 让_ 没_ 好__ 而_ 惹__ 。 他 让- 没- 好-, 而- 惹-厌 。 -------------------- 他 让人 没有 好感, 而且 惹人厌 。 0
T--d-l---- -ěn --ū. T_ d___ y_ b__ s___ T- d-l- y- b-n s-ū- ------------------- Tā dúle yī běn shū.

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...