Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   ti ሕሉፍ 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [ሰማንያንክልተን]

82 [semaniyanikiliteni]

ሕሉፍ 2

ḥilufi 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? ግ-ን-ዲዩ ኣም-ላን------ዕ--ለ- ? ግ__ ዲ_ ኣ_____ ክ____ ዘ__ ? ግ-ን ዲ- ኣ-ቡ-ን- ክ-ጽ-ዕ ዘ-ካ ? ------------------------- ግድን ዲዩ ኣምቡላንስ ክትጽውዕ ዘለካ ? 0
ḥilufi-2 ḥ_____ 2 h-i-u-i 2 --------- ḥilufi 2
Musel si zavolať lekára? ግ-ን--ደ--ኪም ክትጽውዕ-ዘለካ? ግ__ ሓ_ ሓ__ ክ____ ዘ___ ግ-ን ሓ- ሓ-ም ክ-ጽ-ዕ ዘ-ካ- --------------------- ግድን ሓደ ሓኪም ክትጽውዕ ዘለካ? 0
ḥ---fi-2 ḥ_____ 2 h-i-u-i 2 --------- ḥilufi 2
Musel si zavolať políciu? ግ-ን ን-ሊ- -ት----? ግ__ ን___ ክ____ ? ግ-ን ን-ሊ- ክ-ጽ-ዕ ? ---------------- ግድን ንፖሊስ ክትጽውዕ ? 0
gidi-i-dīyu-a--b-la--si -i---s’i---- -e--ka ? g_____ d___ a__________ k___________ z_____ ? g-d-n- d-y- a-i-u-a-i-i k-t-t-’-w-‘- z-l-k- ? --------------------------------------------- gidini dīyu amibulanisi kitits’iwi‘i zeleka ?
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. እ- ቁ-ሪ--ለ-ን--ለኩም-ዶ? ክሳብ ሕ- ኔሩኒ ። እ_ ቁ__ ተ___ ኣ___ ዶ_ ክ__ ሕ_ ኔ__ ። እ- ቁ-ሪ ተ-ፎ- ኣ-ኩ- ዶ- ክ-ብ ሕ- ኔ-ኒ ። -------------------------------- እቲ ቁጽሪ ተለፎን ኣለኩም ዶ? ክሳብ ሕጂ ኔሩኒ ። 0
g--ini-dīyu-a-ibu--n--i k-tits’-wi‘i------- ? g_____ d___ a__________ k___________ z_____ ? g-d-n- d-y- a-i-u-a-i-i k-t-t-’-w-‘- z-l-k- ? --------------------------------------------- gidini dīyu amibulanisi kitits’iwi‘i zeleka ?
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. እቲ----ሻ ኣ-ኩም--?--ሳብ--ጂ--ሩ--። እ_ ኣ___ ኣ___ ዶ_ ክ__ ሕ_ ኔ__ ። እ- ኣ-ራ- ኣ-ኩ- ዶ- ክ-ብ ሕ- ኔ-ኒ ። ---------------------------- እቲ ኣድራሻ ኣለኩም ዶ? ክሳብ ሕጂ ኔሩኒ ። 0
g---ni -ī-u -----la---i ki-it-’--i-i z--eka ? g_____ d___ a__________ k___________ z_____ ? g-d-n- d-y- a-i-u-a-i-i k-t-t-’-w-‘- z-l-k- ? --------------------------------------------- gidini dīyu amibulanisi kitits’iwi‘i zeleka ?
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. እቲ-ፕ-ን ና- ከ-- ኣ--ም -- ክ-ብ ሕጂ-ኔሩኒ-። እ_ ፕ__ ና_ ከ__ ኣ___ ዶ_ ክ__ ሕ_ ኔ__ ። እ- ፕ-ን ና- ከ-ማ ኣ-ኩ- ዶ- ክ-ብ ሕ- ኔ-ኒ ። ---------------------------------- እቲ ፕላን ናይ ከተማ ኣለኩም ዶ? ክሳብ ሕጂ ኔሩኒ ። 0
gidi---h---e--̣--īmi --t-t-’iwi‘- ze-e--? g_____ ḥ___ ḥ_____ k___________ z______ g-d-n- h-a-e h-a-ī-i k-t-t-’-w-‘- z-l-k-? ----------------------------------------- gidini ḥade ḥakīmi kitits’iwi‘i zeleka?
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. ኣ--ሰዓቱ ድዩ-መጺ-? ኣ-ሰ------- -ይከ--ን። ኣ_ ሰ__ ድ_ መ___ ኣ____ ክ___ ኣ______ ኣ- ሰ-ቱ ድ- መ-ኡ- ኣ-ሰ-ቱ ክ-ጽ- ኣ-ከ-ለ-። --------------------------------- ኣብ ሰዓቱ ድዩ መጺኡ? ኣብሰዓቱ ክመጽእ ኣይከኣለን። 0
gi-in--ḥade-h----mi---ti-s’i-i-i--ele--? g_____ ḥ___ ḥ_____ k___________ z______ g-d-n- h-a-e h-a-ī-i k-t-t-’-w-‘- z-l-k-? ----------------------------------------- gidini ḥade ḥakīmi kitits’iwi‘i zeleka?
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. እቲ-መገዲ-ረ--ዎ-ዶ--ንሱ--- መገዲ -ረ-ቦ------ን። እ_ መ__ ረ___ ዶ_ ን_ እ_ መ__ ክ___ ኣ______ እ- መ-ዲ ረ-ቡ- ዶ- ን- እ- መ-ዲ ክ-ኽ- ኣ-ከ-ለ-። ------------------------------------- እቲ መገዲ ረኺቡዎ ዶ? ንሱ እቲ መገዲ ክረኽቦ ኣይከኣለን። 0
g--i-- ----e -̣--ī-i ---it-’iw-‘i zele-a? g_____ ḥ___ ḥ_____ k___________ z______ g-d-n- h-a-e h-a-ī-i k-t-t-’-w-‘- z-l-k-? ----------------------------------------- gidini ḥade ḥakīmi kitits’iwi‘i zeleka?
Rozumel ti? Nerozumel mi. ን--ተ-ዲኡካ ዶ-ን- -ዓይ-ክርድኣኒ---ከኣ-ን። ን_ ተ____ ዶ___ ን__ ክ____ ኣ______ ን- ተ-ዲ-ካ ዶ-ን- ን-ይ ክ-ድ-ኒ ኣ-ከ-ለ-። ------------------------------- ንሱ ተረዲኡካ ዶ?ንሱ ንዓይ ክርድኣኒ ኣይከኣለን። 0
g-d----ni-o--si-k-t--s-iwi-i ? g_____ n_______ k___________ ? g-d-n- n-p-l-s- k-t-t-’-w-‘- ? ------------------------------ gidini nipolīsi kitits’iwi‘i ?
Prečo si nemohol prísť načas? ስለ---ይ----ቱ ክ-መ---ዘ-----? ስ_____ ብ___ ክ____ ዘ______ ስ-ም-ታ- ብ-ዓ- ክ-መ-እ ዘ-ከ-ል-? ------------------------- ስለምንታይ ብሰዓቱ ክትመጽእ ዘይከኣልካ? 0
gi--ni n-p------ki-i--’i--‘- ? g_____ n_______ k___________ ? g-d-n- n-p-l-s- k-t-t-’-w-‘- ? ------------------------------ gidini nipolīsi kitits’iwi‘i ?
Prečo si nemohol nájsť cestu? ስለም--- መ-- -ትረኽ- ---ኣ-ካ? ስ_____ መ__ ክ____ ዘ______ ስ-ም-ታ- መ-ዲ ክ-ረ-ቦ ዘ-ከ-ል-? ------------------------ ስለምንታይ መገዲ ክትረኽቦ ዘይከኣልካ? 0
gid-ni--i---ī-i-k-ti-s-iwi-i-? g_____ n_______ k___________ ? g-d-n- n-p-l-s- k-t-t-’-w-‘- ? ------------------------------ gidini nipolīsi kitits’iwi‘i ?
Prečo si mu nemohol rozumieť? ስለ-ን-ይ-ን-ኡ-ክ------ይከኣል-? ስ_____ ን__ ክ____ ዘ______ ስ-ም-ታ- ን-ኡ ክ-ር-ኦ ዘ-ከ-ል-? ------------------------ ስለምንታይ ንዕኡ ክትርድኦ ዘይከኣልካ? 0
it- k-----i-ī-te--f------ek-m----?------i h-ijī nēr-n- ። i__ k________ t_______ a______ d__ k_____ ḥ___ n_____ ። i-ī k-u-s-i-ī t-l-f-n- a-e-u-i d-? k-s-b- h-i-ī n-r-n- ። -------------------------------------------------------- itī k’uts’irī telefoni alekumi do? kisabi ḥijī nērunī ።
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. ቡ- --ዘ--ብ- ኣብ---ይ ክመጽእ ኣይከ--ኩ-። ቡ_ ስ______ ኣ_____ ክ___ ኣ_______ ቡ- ስ-ዘ-ነ-ረ ኣ-ሰ-ተ- ክ-ጽ- ኣ-ከ-ል-ን- ------------------------------- ቡስ ስለዘይነብረ ኣብሰዓተይ ክመጽእ ኣይከኣልኩን። 0
i-ī--’--s’--- tel------a-ek--i-d-? -i-abi h-i-ī nēr--- ። i__ k________ t_______ a______ d__ k_____ ḥ___ n_____ ። i-ī k-u-s-i-ī t-l-f-n- a-e-u-i d-? k-s-b- h-i-ī n-r-n- ። -------------------------------------------------------- itī k’uts’irī telefoni alekumi do? kisabi ḥijī nērunī ።
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. ፕ---ና--ከ-- ----ነበ--መገዲ-ክረክብ---ከ----። ፕ__ ና_ ከ__ ስ__________ ክ___ ኣ_______ ፕ-ን ና- ከ-ማ ስ-ዘ-ነ-ረ-መ-ዲ ክ-ክ- ኣ-ከ-ል-ን- ------------------------------------ ፕላን ናይ ከተማ ስለዘይነበረኒመገዲ ክረክብ ኣይከኣልኩን። 0
itī-k’--s-irī---lef----a--k-mi d-- -i-a-- h---ī--ērunī-። i__ k________ t_______ a______ d__ k_____ ḥ___ n_____ ። i-ī k-u-s-i-ī t-l-f-n- a-e-u-i d-? k-s-b- h-i-ī n-r-n- ። -------------------------------------------------------- itī k’uts’irī telefoni alekumi do? kisabi ḥijī nērunī ።
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. ሙ-- ዓ--ኢሉ-ስለ---በ- -ዕ- ክርድ----ከ-ልኩን-። ሙ__ ዓ_ ኢ_ ስ_ ዝ___ ን__ ክ___ ኣ______ ። ሙ-ቃ ዓ- ኢ- ስ- ዝ-በ- ን-ኡ ክ-ድ- ኣ-ከ-ል-ን ። ------------------------------------ ሙዚቃ ዓው ኢሉ ስለ ዝነበረ ንዕኡ ክርድኦ ኣይከኣልኩን ። 0
i---a-ir--ha--le---i-d-? ki---- ḥij-----u---። i__ a_______ a______ d__ k_____ ḥ___ n_____ ። i-ī a-i-a-h- a-e-u-i d-? k-s-b- h-i-ī n-r-n- ። ---------------------------------------------- itī adirasha alekumi do? kisabi ḥijī nērunī ።
Musel som ísť taxíkom. ሓደ ታክሲ -ወ-ድ ኔሩ-። ሓ_ ታ__ ክ___ ኔ___ ሓ- ታ-ሲ ክ-ስ- ኔ-ኒ- ---------------- ሓደ ታክሲ ክወስድ ኔሩኒ። 0
i--------sh--a-ek-m- d---k-s--- --ijī n--un--። i__ a_______ a______ d__ k_____ ḥ___ n_____ ። i-ī a-i-a-h- a-e-u-i d-? k-s-b- h-i-ī n-r-n- ። ---------------------------------------------- itī adirasha alekumi do? kisabi ḥijī nērunī ።
Musel som kúpiť mapu mesta. ሓ- ----ናይ-ከተማ-ክ-ዝ- -ሩኒ። ሓ_ ፕ__ ና_ ከ__ ክ___ ኔ___ ሓ- ፕ-ን ና- ከ-ማ ክ-ዝ- ኔ-ኒ- ----------------------- ሓደ ፕላን ናይ ከተማ ክገዝእ ኔሩኒ። 0
i-ī ad-ra-h---l---m- -o? kis-bi ----ī ----n- ። i__ a_______ a______ d__ k_____ ḥ___ n_____ ። i-ī a-i-a-h- a-e-u-i d-? k-s-b- h-i-ī n-r-n- ። ---------------------------------------------- itī adirasha alekumi do? kisabi ḥijī nērunī ።
Musel som vypnúť rádio. እቲ ----ከ-ፍኦ----። እ_ ሬ__ ከ___ ኔ___ እ- ሬ-ዮ ከ-ፍ- ኔ-ኒ- ---------------- እቲ ሬድዮ ከጥፍኦ ኔሩኒ። 0
i-ī --lani n--- --t-ma a-ek--i--o? ---abi-ḥ-j---ērunī-። i__ p_____ n___ k_____ a______ d__ k_____ ḥ___ n_____ ። i-ī p-l-n- n-y- k-t-m- a-e-u-i d-? k-s-b- h-i-ī n-r-n- ። -------------------------------------------------------- itī pilani nayi ketema alekumi do? kisabi ḥijī nērunī ።

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + tigriňa (1-100) MP3 tigriňa (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!