Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   hr Prošlost 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [osamdeset i dva]

Prošlost 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? J--i-l- m-r------o--l--zv-t-----nu -o---? J___ l_ m____ / m_____ z____ h____ p_____ J-s- l- m-r-o / m-r-l- z-a-i h-t-u p-m-ć- ----------------------------------------- Jesi li morao / morala zvati hitnu pomoć? 0
Musel si zavolať lekára? Je-- ----or-o---mora-a---a-- lij-čn-ka? J___ l_ m____ / m_____ z____ l_________ J-s- l- m-r-o / m-r-l- z-a-i l-j-č-i-a- --------------------------------------- Jesi li morao / morala zvati liječnika? 0
Musel si zavolať políciu? Je s--l---or-- - mo-ala-z-a-i-p-licij-? J_ s_ l_ m____ / m_____ z____ p________ J- s- l- m-r-o / m-r-l- z-a-i p-l-c-j-? --------------------------------------- Je si li morao / morala zvati policiju? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. Imate-l- --o- --l-f---? ------ -am -a-im-o---imal-. I____ l_ b___ t________ U_____ s__ g_ i___ / i_____ I-a-e l- b-o- t-l-f-n-? U-r-v- s-m g- i-a- / i-a-a- --------------------------------------------------- Imate li broj telefona? Upravo sam ga imao / imala. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. I-a-e-li-a-re-u---pr-v---a- j- im-o-- im---. I____ l_ a______ U_____ s__ j_ i___ / i_____ I-a-e l- a-r-s-? U-r-v- s-m j- i-a- / i-a-a- -------------------------------------------- Imate li adresu? Upravo sam je imao / imala. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. I-a-e li pl-- ---d-? Upra-o-s-m g- -m-o---i----. I____ l_ p___ g_____ U_____ s__ g_ i___ / i_____ I-a-e l- p-a- g-a-a- U-r-v- s-m g- i-a- / i-a-a- ------------------------------------------------ Imate li plan grada? Upravo sam ga imao / imala. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. J-----doš-o t-čn- -- vr-j--e- Ni-e mo--o -o-i---č---n- v-ijeme. J_ l_ d____ t____ n_ v_______ N___ m____ d___ t____ n_ v_______ J- l- d-š-o t-č-o n- v-i-e-e- N-j- m-g-o d-ć- t-č-o n- v-i-e-e- --------------------------------------------------------------- Je li došao točno na vrijeme? Nije mogao doći točno na vrijeme. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. Je--- na--- put?-N-je-m-----n--i-p--. J_ l_ n____ p___ N___ m____ n___ p___ J- l- n-š-o p-t- N-j- m-g-o n-ć- p-t- ------------------------------------- Je li našao put? Nije mogao naći put. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. Je--i-te-r-z--i-?--ij- ---mog---r--um-et-. J_ l_ t_ r_______ N___ m_ m____ r_________ J- l- t- r-z-m-o- N-j- m- m-g-o r-z-m-e-i- ------------------------------------------ Je li te razumio? Nije me mogao razumjeti. 0
Prečo si nemohol prísť načas? Za--o nisi----a--- mo-l- doći --č------vri-e-e? Z____ n___ m____ / m____ d___ t____ n_ v_______ Z-š-o n-s- m-g-o / m-g-a d-ć- t-č-o n- v-i-e-e- ----------------------------------------------- Zašto nisi mogao / mogla doći točno na vrijeme? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? Za-to-n-s--mo-a-------l---aći --t? Z____ n___ m____ / m____ n___ p___ Z-š-o n-s- m-g-o / m-g-a n-ć- p-t- ---------------------------------- Zašto nisi mogao / mogla naći put? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? Zašt--ga -isi-m---- - mogla----umje-i? Z____ g_ n___ m____ / m____ r_________ Z-š-o g- n-s- m-g-o / m-g-a r-z-m-e-i- -------------------------------------- Zašto ga nisi mogao / mogla razumjeti? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. N---m---ga- /-mog-- do---točno--a v---------r-n-------io--i-e----au-ob-s. N____ m____ / m____ d___ t____ n_ v______ j__ n___ v____ n______ a_______ N-s-m m-g-o / m-g-a d-ć- t-č-o n- v-i-e-e j-r n-j- v-z-o n-j-d-n a-t-b-s- ------------------------------------------------------------------------- Nisam mogao / mogla doći točno na vrijeme jer nije vozio nijedan autobus. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. Nis-- mo-ao-/--og-a--ać- -u--jer ni--- im---plan gr-d-. N____ m____ / m____ n___ p__ j__ n____ i___ p___ g_____ N-s-m m-g-o / m-g-a n-ć- p-t j-r n-s-m i-a- p-a- g-a-a- ------------------------------------------------------- Nisam mogao / mogla naći put jer nisam imao plan grada. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. N--a--ga-mo----- -ogl- --z-m---- --- ---gla-b---il--pregla--a. N____ g_ m____ / m____ r________ j__ j_ g_____ b___ p_________ N-s-m g- m-g-o / m-g-a r-z-m-e-i j-r j- g-a-b- b-l- p-e-l-s-a- -------------------------------------------------------------- Nisam ga mogao / mogla razumjeti jer je glazba bila preglasna. 0
Musel som ísť taxíkom. M--a- --m--a---s-m -zet- -ak-i. M____ / m_____ s__ u____ t_____ M-r-o / m-r-l- s-m u-e-i t-k-i- ------------------------------- Morao / morala sam uzeti taksi. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. Mo--o------a-a-sam-ku-----pl-n gr-d-. M____ / m_____ s__ k_____ p___ g_____ M-r-o / m-r-l- s-m k-p-t- p-a- g-a-a- ------------------------------------- Morao / morala sam kupiti plan grada. 0
Musel som vypnúť rádio. Mora----m-ra----a- is-l--č--i--ad-o. M____ / m_____ s__ i_________ r_____ M-r-o / m-r-l- s-m i-k-j-č-t- r-d-o- ------------------------------------ Morao / morala sam isključiti radio. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + chorvátčina (1-100) MP3 chorvátčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!