Slovníček fráz

sk V meste   »   hr U gradu

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [dvadeset i pet]

U gradu

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. H----/---j-la bi- n- ž--jez--č-i ko-o-v-r. H___ / h_____ b__ n_ ž__________ k________ H-i- / h-j-l- b-h n- ž-l-e-n-č-i k-l-d-o-. ------------------------------------------ Htio / htjela bih na željeznički kolodvor. 0
Chcel by som ísť na letisko. H-io / h----a-b-- na-a-r-d-o-. H___ / h_____ b__ n_ a________ H-i- / h-j-l- b-h n- a-r-d-o-. ------------------------------ Htio / htjela bih na aerodrom. 0
Chcel by som ísť do centra. Ht-o-/ ------ ----u -ent-- g--da. H___ / h_____ b__ u c_____ g_____ H-i- / h-j-l- b-h u c-n-a- g-a-a- --------------------------------- Htio / htjela bih u centar grada. 0
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? K-ko--- dođ-m do--e---zn-č--g-k--o---ra? K___ d_ d____ d_ ž___________ k_________ K-k- d- d-đ-m d- ž-l-e-n-č-o- k-l-d-o-a- ---------------------------------------- Kako da dođem do željezničkog kolodvora? 0
Ako sa dostanem na letisko? K-ko da-d-đ-m--o--er-dr-m-? K___ d_ d____ d_ a_________ K-k- d- d-đ-m d- a-r-d-o-a- --------------------------- Kako da dođem do aerodroma? 0
Ako sa dostanem do centra? Ka-o -a-do-em d--c--t-a-gr---? K___ d_ d____ d_ c_____ g_____ K-k- d- d-đ-m d- c-n-r- g-a-a- ------------------------------ Kako da dođem do centra grada? 0
Potrebujem taxík. T----m -ak-i. T_____ t_____ T-e-a- t-k-i- ------------- Trebam taksi. 0
Potrebujem mapu mesta. Tr-b-- -la---ra--. T_____ p___ g_____ T-e-a- p-a- g-a-a- ------------------ Trebam plan grada. 0
Potrebujem hotel. T-e-----o-e-. T_____ h_____ T-e-a- h-t-l- ------------- Trebam hotel. 0
Chcel by som si prenajať auto. H--- / -t-----b-h i--a--i-- a---. H___ / h_____ b__ i________ a____ H-i- / h-j-l- b-h i-n-j-i-i a-t-. --------------------------------- Htio / htjela bih iznajmiti auto. 0
Tu je moja kreditná karta. Ovd---j- --j- kr-ditn- ka-t-c-. O____ j_ m___ k_______ k_______ O-d-e j- m-j- k-e-i-n- k-r-i-a- ------------------------------- Ovdje je moja kreditna kartica. 0
Tu je môj vodičský preukaz. Ovdj---- -oj---oz-č-- -o--o-a. O____ j_ m___ v______ d_______ O-d-e j- m-j- v-z-č-a d-z-o-a- ------------------------------ Ovdje je moja vozačka dozvola. 0
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Š-- ima-v-d-eti---g----? Š__ i__ v______ u g_____ Š-o i-a v-d-e-i u g-a-u- ------------------------ Što ima vidjeti u gradu? 0
Choďte do starého mesta. Id--e u -tar--grad. I____ u s____ g____ I-i-e u s-a-i g-a-. ------------------- Idite u stari grad. 0
Urobte si okružnú jazdu po meste. N-p--vi-- o-i---a------a. N________ o_______ g_____ N-p-a-i-e o-i-a-a- g-a-a- ------------------------- Napravite obilazak grada. 0
Choďte do prístavu. Idit-------k-. I____ d_ l____ I-i-e d- l-k-. -------------- Idite do luke. 0
Urobte si okružnú jazdu po prístave. N-pr--i-e-obi--za- ----. N________ o_______ l____ N-p-a-i-e o-i-a-a- l-k-. ------------------------ Napravite obilazak luke. 0
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? K-je------n----itosti-p---oj-? K___ j__ z___________ p_______ K-j- j-š z-a-e-i-o-t- p-s-o-e- ------------------------------ Koje još znamenitosti postoje? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + chorvátčina (1-100) MP3 chorvátčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !