Slovníček fráz

sk V meste   »   bs U gradu

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [dvadeset i pet]

U gradu

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. H--o-/ ---ela--i- do--elje-nič-e--t-nic-. H___ / h_____ b__ d_ ž__________ s_______ H-i- / h-j-l- b-h d- ž-l-e-n-č-e s-a-i-e- ----------------------------------------- Htio / htjela bih do željezničke stanice. 0
Chcel by som ísť na letisko. H-i- /---j--a b-h do------ro--. H___ / h_____ b__ d_ a_________ H-i- / h-j-l- b-h d- a-r-d-o-a- ------------------------------- Htio / htjela bih do aerodroma. 0
Chcel by som ísť do centra. H-i- - --j--a---- do --nt-a-gr--a. H___ / h_____ b__ d_ c_____ g_____ H-i- / h-j-l- b-h d- c-n-r- g-a-a- ---------------------------------- Htio / htjela bih do centra grada. 0
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? K--- -- d--em-d--želj--n-č-- s-an-c-? K___ d_ d____ d_ ž__________ s_______ K-k- d- d-đ-m d- ž-l-e-n-č-e s-a-i-e- ------------------------------------- Kako da dođem do željezničke stanice? 0
Ako sa dostanem na letisko? K-ko----d---m-----ero-rom-? K___ d_ d____ d_ a_________ K-k- d- d-đ-m d- a-r-d-o-a- --------------------------- Kako da dođem do aerodroma? 0
Ako sa dostanem do centra? Kako-d----đe--d- ce--ra--ra--? K___ d_ d____ d_ c_____ g_____ K-k- d- d-đ-m d- c-n-r- g-a-a- ------------------------------ Kako da dođem do centra grada? 0
Potrebujem taxík. T--b-- t---i. T_____ t_____ T-e-a- t-k-i- ------------- Trebam taksi. 0
Potrebujem mapu mesta. Tr--a--pl-n --ada. T_____ p___ g_____ T-e-a- p-a- g-a-a- ------------------ Trebam plan grada. 0
Potrebujem hotel. T--b-- hot-l. T_____ h_____ T-e-a- h-t-l- ------------- Trebam hotel. 0
Chcel by som si prenajať auto. H-i- /-h-j--a b-h --n-jmi-i au--. H___ / h_____ b__ i________ a____ H-i- / h-j-l- b-h i-n-j-i-i a-t-. --------------------------------- Htio / htjela bih iznajmiti auto. 0
Tu je moja kreditná karta. O--j- j-----a -----t---ka-t---. O____ j_ m___ k_______ k_______ O-d-e j- m-j- k-e-i-n- k-r-i-a- ------------------------------- Ovdje je moja kreditna kartica. 0
Tu je môj vodičský preukaz. Ovdj--je -o-- -o--čk- d-z---a. O____ j_ m___ v______ d_______ O-d-e j- m-j- v-z-č-a d-z-o-a- ------------------------------ Ovdje je moja vozačka dozvola. 0
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Šta se -ma v---eti - --a-u? Š__ s_ i__ v______ u g_____ Š-a s- i-a v-d-e-i u g-a-u- --------------------------- Šta se ima vidjeti u gradu? 0
Choďte do starého mesta. Id-t--u-st--i-g-ad. I____ u s____ g____ I-i-e u s-a-i g-a-. ------------------- Idite u stari grad. 0
Urobte si okružnú jazdu po meste. N----v--e--b--a--k-gra-a. N________ o_______ g_____ N-p-a-i-e o-i-a-a- g-a-a- ------------------------- Napravite obilazak grada. 0
Choďte do prístavu. Idit- d- -u-e. I____ d_ l____ I-i-e d- l-k-. -------------- Idite do luke. 0
Urobte si okružnú jazdu po prístave. Napra-it-----laza- l--e. N________ o_______ l____ N-p-a-i-e o-i-a-a- l-k-. ------------------------ Napravite obilazak luke. 0
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Koj- jo--zna--nit--t- --s--je? K___ j__ z___________ p_______ K-j- j-š z-a-e-i-o-t- p-s-o-e- ------------------------------ Koje još znamenitosti postoje? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bosniančina (1-100) MP3 bosniančina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !