Slovníček fráz

sk V meste   »   bs U gradu

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [dvadeset i pet]

U gradu

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. Htio - h--ela -ih d-----jez-i----sta---e. H___ / h_____ b__ d_ ž__________ s_______ H-i- / h-j-l- b-h d- ž-l-e-n-č-e s-a-i-e- ----------------------------------------- Htio / htjela bih do željezničke stanice. 0
Chcel by som ísť na letisko. Htio-/--t-ela b-h -o --ro--o--. H___ / h_____ b__ d_ a_________ H-i- / h-j-l- b-h d- a-r-d-o-a- ------------------------------- Htio / htjela bih do aerodroma. 0
Chcel by som ísť do centra. Ht-- --ht-e---bih do----tr- g--da. H___ / h_____ b__ d_ c_____ g_____ H-i- / h-j-l- b-h d- c-n-r- g-a-a- ---------------------------------- Htio / htjela bih do centra grada. 0
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? Ka---da-d-đ---d- ž--j-zn---e -ta-ic-? K___ d_ d____ d_ ž__________ s_______ K-k- d- d-đ-m d- ž-l-e-n-č-e s-a-i-e- ------------------------------------- Kako da dođem do željezničke stanice? 0
Ako sa dostanem na letisko? Ka-o-da-d---m -o-a--odr-ma? K___ d_ d____ d_ a_________ K-k- d- d-đ-m d- a-r-d-o-a- --------------------------- Kako da dođem do aerodroma? 0
Ako sa dostanem do centra? Ka-o----do-em-do --n--a gr---? K___ d_ d____ d_ c_____ g_____ K-k- d- d-đ-m d- c-n-r- g-a-a- ------------------------------ Kako da dođem do centra grada? 0
Potrebujem taxík. Tr-bam ta--i. T_____ t_____ T-e-a- t-k-i- ------------- Trebam taksi. 0
Potrebujem mapu mesta. Tr--a- -l-n---a--. T_____ p___ g_____ T-e-a- p-a- g-a-a- ------------------ Trebam plan grada. 0
Potrebujem hotel. T----m-h-t-l. T_____ h_____ T-e-a- h-t-l- ------------- Trebam hotel. 0
Chcel by som si prenajať auto. Htio / -t--la---h------miti--ut-. H___ / h_____ b__ i________ a____ H-i- / h-j-l- b-h i-n-j-i-i a-t-. --------------------------------- Htio / htjela bih iznajmiti auto. 0
Tu je moja kreditná karta. Ov-j--je --ja-kr-ditna kar---a. O____ j_ m___ k_______ k_______ O-d-e j- m-j- k-e-i-n- k-r-i-a- ------------------------------- Ovdje je moja kreditna kartica. 0
Tu je môj vodičský preukaz. O---- -e m-ja-vo-a-k- d-z----. O____ j_ m___ v______ d_______ O-d-e j- m-j- v-z-č-a d-z-o-a- ------------------------------ Ovdje je moja vozačka dozvola. 0
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Š-- -- im--v-d-eti-u -r-d-? Š__ s_ i__ v______ u g_____ Š-a s- i-a v-d-e-i u g-a-u- --------------------------- Šta se ima vidjeti u gradu? 0
Choďte do starého mesta. I--te----tari -rad. I____ u s____ g____ I-i-e u s-a-i g-a-. ------------------- Idite u stari grad. 0
Urobte si okružnú jazdu po meste. N-p-----e--bi-aza------a. N________ o_______ g_____ N-p-a-i-e o-i-a-a- g-a-a- ------------------------- Napravite obilazak grada. 0
Choďte do prístavu. Idite d----ke. I____ d_ l____ I-i-e d- l-k-. -------------- Idite do luke. 0
Urobte si okružnú jazdu po prístave. N---a-i-----i---a- lu--. N________ o_______ l____ N-p-a-i-e o-i-a-a- l-k-. ------------------------ Napravite obilazak luke. 0
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? K--e --- z--me---ost----s----? K___ j__ z___________ p_______ K-j- j-š z-a-e-i-o-t- p-s-o-e- ------------------------------ Koje još znamenitosti postoje? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bosniančina (1-100) MP3 bosniančina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !