Slovníček fráz

sk Prípravy na cestu   »   bs Pripreme za put

47 [štyridsaťsedem]

Prípravy na cestu

Prípravy na cestu

47 [četrdeset i sedam]

Pripreme za put

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
Musíš zbaliť náš kufor! Mo-a- --a--v--i --š --f--! M____ s________ n__ k_____ M-r-š s-a-o-a-i n-š k-f-r- -------------------------- Moraš spakovati naš kofer! 0
Nesmieš na nič zabudnúť! Ne-s-i--š ništa z----avi-i! N_ s_____ n____ z__________ N- s-i-e- n-š-a z-b-r-v-t-! --------------------------- Ne smiješ ništa zaboraviti! 0
Potrebuješ veľký kufor! Tr--a--------------er! T____ t_ v_____ k_____ T-e-a t- v-l-k- k-f-r- ---------------------- Treba ti veliki kofer! 0
Nezabudni cestovný pas! N--zabor-vi-pa-o-! N_ z_______ p_____ N- z-b-r-v- p-s-š- ------------------ Ne zaboravi pasoš! 0
Nezabudni letenku! N- za-o--v---vi-n--u -----! N_ z_______ a_______ k_____ N- z-b-r-v- a-i-n-k- k-r-u- --------------------------- Ne zaboravi avionsku kartu! 0
Nezabudni cestovné šeky! Ne-----rav----tn----kove! N_ z_______ p____ č______ N- z-b-r-v- p-t-e č-k-v-! ------------------------- Ne zaboravi putne čekove! 0
Zober so sebou krém na opaľovanie. Po---------u -a-s----nje. P_____ k____ z_ s________ P-n-s- k-e-u z- s-n-a-j-. ------------------------- Ponesi kremu za sunčanje. 0
Zober so sebou slnečné okuliare. P--e-i ---č-ne-nao-a-e. P_____ s______ n_______ P-n-s- s-n-a-e n-o-a-e- ----------------------- Ponesi sunčane naočale. 0
Zober so sebou klobúk proti slnku. Ponesi-šešir z---u-c-. P_____ š____ z_ s_____ P-n-s- š-š-r z- s-n-e- ---------------------- Ponesi šešir za sunce. 0
Chceš si so sebou vziať mapu? H-ć-š l- po-i-eti ---o---t-? H____ l_ p_______ a_________ H-ć-š l- p-n-j-t- a-t-k-r-u- ---------------------------- Hoćeš li ponijeti autokartu? 0
Chceš si so sebou vziať cestovného sprievodcu? Ho--š--i-p-nij------dič za ---ov-nj-? H____ l_ p_______ v____ z_ p_________ H-ć-š l- p-n-j-t- v-d-č z- p-t-v-n-a- ------------------------------------- Hoćeš li ponijeti vodič za putovanja? 0
Chceš si so sebou vziať dáždnik? Hoćeš li ponijet--k----r-n? H____ l_ p_______ k________ H-ć-š l- p-n-j-t- k-š-b-a-? --------------------------- Hoćeš li ponijeti kišobran? 0
Nezabudni na nohavice, košele, ponožky. Mi--- -- hlač-,-košu--e, č-----. M____ n_ h_____ k_______ č______ M-s-i n- h-a-e- k-š-l-e- č-r-p-. -------------------------------- Misli na hlače, košulje, čarape. 0
Nezabudni na kravaty, opasky, saká. Mi-l- n-------te,-k----v-, s-ko-. M____ n_ k_______ k_______ s_____ M-s-i n- k-a-a-e- k-i-e-e- s-k-e- --------------------------------- Misli na kravate, kaiševe, sakoe. 0
Nezabudni na pyžamy, nočné košele a tričká. Mis-i n--pi---m-- --av----- - m--ic-. M____ n_ p_______ s________ i m______ M-s-i n- p-d-a-e- s-a-a-i-e i m-j-c-. ------------------------------------- Misli na pidžame, spavaćice i majice. 0
Potrebuješ topánky, sandále a čižmy. Tr-baš--ipel-,--an-ale-i----me. T_____ c______ s______ i č_____ T-e-a- c-p-l-, s-n-a-e i č-z-e- ------------------------------- Trebaš cipele, sandale i čizme. 0
Potrebuješ vreckovky, mydlo a nožničky na nechty. Tr-----ma---ic---sap-n-i-mak-ze za no---. T_____ m________ s____ i m_____ z_ n_____ T-e-a- m-r-m-c-, s-p-n i m-k-z- z- n-k-e- ----------------------------------------- Trebaš maramice, sapun i makaze za nokte. 0
Potrebuješ hrebeň, zubnú kefku a zubnú pastu. Tre--- --š---,-če-ki-- z--z-b- --pa--- za ----. T_____ č______ č______ z_ z___ i p____ z_ z____ T-e-a- č-š-l-, č-t-i-u z- z-b- i p-s-u z- z-b-. ----------------------------------------------- Trebaš češalj, četkicu za zube i pastu za zube. 0

Budúcnosť jazykov

Viac ako 1,3 miliardy ľudí hovorí čínsky. Čínština je tak najpoužívanejším jazykom na svete. Tak to zostane aj v ďalších rokoch. Budúcnosť mnohých iných jazykov nevyzerá tak ružovo. Pretože mnoho lokálnych jazykov vymrie. V súčasnosti sa hovorí približne 6 000 jazykmi. Experti však odhadujú, že väčšina z nich je ohrozená. To znamená, že asi 90 % jazykov úplne vymizne. Väčšina z nich vymrie už v tomto storočí. To znamená, že každý deň sa stratí jeden jazyk. Význam jednotlivých jazykov sa v budúcnosti tiež zmení. Angličtina je stále na druhom mieste. Počet rodených hovoriacich jednotlivých jazykov však nezostáva rovnaký. Môže za to demografický vývoj. Počas niekoľkých desaťročí sa dominantnými stanú iné jazyky. Na druhé a tretie miesto sa čoskoro dostanú hindčina/urdčina a arabčina. Angličtina sa posunie na štvrté miesto. Nemčina z prvej desiatky úplne zmizne. Naopak medzi najdôležitejšie jazyky sa zaradí malajčina. Kým niektoré jazyky vymrú, iné vzniknú. Budú to hybridné jazyky. Týmito jazykovými hybridmi sa hovorí predovšetkým v mestách. Vyvinú sa tiež úplne nové varianty jazykov. V budúcnosti budeme teda mať rôzne formy angličtiny. Významne tiež vzrastie počet ľudí hovoriacich dvoma jazykmi. Ako budeme v budúcnosti hovoriť, zostáva neisté. Ale aj za 100 rokov budeme stále mať rôzne jazyky. Takže učenie len tak neskončí ...