Slovníček fráz

sk V meste   »   lv Pilsētā

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [divdesmit pieci]

Pilsētā

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. E- vēl---uz st-c-j-. E_ v____ u_ s_______ E- v-l-s u- s-a-i-u- -------------------- Es vēlos uz staciju. 0
Chcel by som ísť na letisko. E- v-lo--u- lidos-u. E_ v____ u_ l_______ E- v-l-s u- l-d-s-u- -------------------- Es vēlos uz lidostu. 0
Chcel by som ísť do centra. E--vēlos-uz---ls-t-s ce-t-u. E_ v____ u_ p_______ c______ E- v-l-s u- p-l-ē-a- c-n-r-. ---------------------------- Es vēlos uz pilsētas centru. 0
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? Kā ---va-u n-k--t--- -------? K_ e_ v___ n_____ u_ s_______ K- e- v-r- n-k-ū- u- s-a-i-u- ----------------------------- Kā es varu nokļūt uz staciju? 0
Ako sa dostanem na letisko? Kā--s v--u n--ļū--u---i----u? K_ e_ v___ n_____ u_ l_______ K- e- v-r- n-k-ū- u- l-d-s-u- ----------------------------- Kā es varu nokļūt uz lidostu? 0
Ako sa dostanem do centra? K---s--ar---ok--t-u-------t-s-cen--u? K_ e_ v___ n_____ u_ p_______ c______ K- e- v-r- n-k-ū- u- p-l-ē-a- c-n-r-? ------------------------------------- Kā es varu nokļūt uz pilsētas centru? 0
Potrebujem taxík. M-n--r------cie-am--t-k---e-r-. M__ i_ n___________ t__________ M-n i- n-p-e-i-š-m- t-k-o-e-r-. ------------------------------- Man ir nepieciešams taksometrs. 0
Potrebujem mapu mesta. Man--- ne-i-ci--a---pi-sēta- plā--. M__ i_ n___________ p_______ p_____ M-n i- n-p-e-i-š-m- p-l-ē-a- p-ā-s- ----------------------------------- Man ir nepieciešams pilsētas plāns. 0
Potrebujem hotel. M-n-i-------ci---ma vie--ī-a. M__ i_ n___________ v________ M-n i- n-p-e-i-š-m- v-e-n-c-. ----------------------------- Man ir nepieciešama viesnīca. 0
Chcel by som si prenajať auto. E--vēlos-ī--t-a--o--šīn-. E_ v____ ī___ a__________ E- v-l-s ī-ē- a-t-m-š-n-. ------------------------- Es vēlos īrēt automašīnu. 0
Tu je moja kreditná karta. Te ir--an--k---īt----e. T_ i_ m___ k___________ T- i- m-n- k-e-ī-k-r-e- ----------------------- Te ir mana kredītkarte. 0
Tu je môj vodičský preukaz. T- i---a-- --t-v-dīt--- a--------. T_ i_ m___ a___________ a_________ T- i- m-n- a-t-v-d-t-j- a-l-e-ī-a- ---------------------------------- Te ir mana autovadītāja apliecība. 0
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Ko-v----i--ē-ā-a-ska---? K_ v__ p______ a________ K- v-r p-l-ē-ā a-s-a-ī-? ------------------------ Ko var pilsētā apskatīt? 0
Choďte do starého mesta. A-z-jiet-uz--ecpi-s--u! A_______ u_ v__________ A-z-j-e- u- v-c-i-s-t-! ----------------------- Aizejiet uz vecpilsētu! 0
Urobte si okružnú jazdu po meste. Do-i-tie- e-sku-s--ā -a--ils-tu! D________ e_________ p_ p_______ D-d-e-i-s e-s-u-s-j- p- p-l-ē-u- -------------------------------- Dodieties ekskursijā pa pilsētu! 0
Choďte do prístavu. A-z---et--- --t-! A_______ u_ o____ A-z-j-e- u- o-t-! ----------------- Aizejiet uz ostu! 0
Urobte si okružnú jazdu po prístave. D-di-t--s-e--kursij-----ostu! D________ e_________ p_ o____ D-d-e-i-s e-s-u-s-j- p- o-t-! ----------------------------- Dodieties ekskursijā pa ostu! 0
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Kād-s --v-rī-a- c---īgas-----------v-l --? K____ i________ c_______ v_____ t_ v__ i__ K-d-s i-v-r-b-s c-e-ī-a- v-e-a- t- v-l i-? ------------------------------------------ Kādas ievērības cienīgas vietas te vēl ir? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + lotyština (1-100) MP3 lotyština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !