Slovníček fráz

sk Osoby   »   bn ব্যক্তি

1 [jeden]

Osoby

Osoby

১ [এক]

1 [Ēka]

ব্যক্তি

byakti

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bengálčina Prehrať Viac
ja আমি আ_ আ-ি --- আমি 0
ā-i ā__ ā-i --- āmi
ja a ty আমি এ-ং-ত--ি আ_ এ_ তু_ আ-ি এ-ং ত-ম- ------------ আমি এবং তুমি 0
ā-i-ē--ṁ tumi ā__ ē___ t___ ā-i ē-a- t-m- ------------- āmi ēbaṁ tumi
my obaja / my obidve আ-রা --------ম-া উ-য়েই) আ__ দু__ (___ উ____ আ-র- দ-জ-ে (-ম-া উ-য়-ই- ----------------------- আমরা দুজনে (আমরা উভয়েই) 0
ām----dujan- -----ā ub--ẏē--) ā____ d_____ (_____ u________ ā-a-ā d-j-n- (-m-r- u-h-ẏ-'-) ----------------------------- āmarā dujanē (āmarā ubhaẏē'i)
on সে--ছেলে) সে (___ স- (-ে-ে- --------- সে (ছেলে) 0
sē-(-h-l-) s_ (______ s- (-h-l-) ---------- sē (chēlē)
on a ona স- (---ে- এ-ং-----ম--ে) সে (___ এ_ সে (___ স- (-ে-ে- এ-ং স- (-ে-ে- ----------------------- সে (ছেলে) এবং সে (মেয়ে) 0
s- (-h---- --a- sē -m-ẏ-) s_ (______ ē___ s_ (_____ s- (-h-l-) ē-a- s- (-ē-ē- ------------------------- sē (chēlē) ēbaṁ sē (mēẏē)
oni obaja / ony obidve ত-র- -ু--ে তা_ দু__ ত-র- দ-জ-ে ---------- তারা দুজনে 0
t-rā dujanē t___ d_____ t-r- d-j-n- ----------- tārā dujanē
muž প--ুষ পু__ প-র-ষ ----- পুরুষ 0
puruṣa p_____ p-r-ṣ- ------ puruṣa
žena স---রী-/-মহি-া স্__ / ম__ স-ত-র- / ম-ি-া -------------- স্ত্রী / মহিলা 0
s-rī-- mah-lā s___ / m_____ s-r- / m-h-l- ------------- strī / mahilā
dieťa শ-শু শি_ শ-শ- ---- শিশু 0
śiśu ś___ ś-ś- ---- śiśu
rodina এ--ি----ব-র এ__ প___ এ-ট- প-ি-া- ----------- একটি পরিবার 0
ēka-i---rib-ra ē____ p_______ ē-a-i p-r-b-r- -------------- ēkaṭi paribāra
moja rodina আমার পর-বার আ__ প___ আ-া- প-ি-া- ----------- আমার পরিবার 0
ām-------i--ra ā____ p_______ ā-ā-a p-r-b-r- -------------- āmāra paribāra
Moja rodina je tu. আ--র-প--বা- ------৷ আ__ প___ এ__ ৷ আ-া- প-ি-া- এ-া-ে ৷ ------------------- আমার পরিবার এখানে ৷ 0
ā---- -a--b--a-ēk---ē ā____ p_______ ē_____ ā-ā-a p-r-b-r- ē-h-n- --------------------- āmāra paribāra ēkhānē
Ja som tu. আ-------- ৷ আ_ এ__ ৷ আ-ি এ-া-ে ৷ ----------- আমি এখানে ৷ 0
ā-i ----nē ā__ ē_____ ā-i ē-h-n- ---------- āmi ēkhānē
Ty si tu. তুম----ান- ৷ তু_ এ__ ৷ ত-ম- এ-া-ে ৷ ------------ তুমি এখানে ৷ 0
t--- ----nē t___ ē_____ t-m- ē-h-n- ----------- tumi ēkhānē
On je tu a ona je tu. সে (ছেলে- এ-ান- এব- সে -----) এ-ান--৷ সে (___ এ__ এ_ সে (___ এ__ ৷ স- (-ে-ে- এ-া-ে এ-ং স- (-ে-ে- এ-া-ে ৷ ------------------------------------- সে (ছেলে) এখানে এবং সে (মেয়ে) এখানে ৷ 0
s- -c--lē- ---ān--ē-aṁ s---m-ẏ-)-ēk-ānē s_ (______ ē_____ ē___ s_ (_____ ē_____ s- (-h-l-) ē-h-n- ē-a- s- (-ē-ē- ē-h-n- --------------------------------------- sē (chēlē) ēkhānē ēbaṁ sē (mēẏē) ēkhānē
My sme tu. আমরা এখান- ৷ আ__ এ__ ৷ আ-র- এ-া-ে ৷ ------------ আমরা এখানে ৷ 0
āmar----h--ē ā____ ē_____ ā-a-ā ē-h-n- ------------ āmarā ēkhānē
Vy ste tu. ত-মর---খ--ে-৷ তো__ এ__ ৷ ত-ম-া এ-া-ে ৷ ------------- তোমরা এখানে ৷ 0
tō-a-ā -k-ānē t_____ ē_____ t-m-r- ē-h-n- ------------- tōmarā ēkhānē
Oni sú všetci tu. তার--সব-ই এ-----৷ তা_ স__ এ__ ৷ ত-র- স-া- এ-া-ে ৷ ----------------- তারা সবাই এখানে ৷ 0
t-r- ---ā'i-ēkhānē t___ s_____ ē_____ t-r- s-b-'- ē-h-n- ------------------ tārā sabā'i ēkhānē

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!