Slovníček fráz

sk Osoby   »   ad ЦIыфхэр

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [зы]

1 [zy]

ЦIыфхэр

CIyfhjer

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina adygejčina Prehrať Viac
ja с- с_ с- -- сэ 0
C---hj-r C_______ C-y-h-e- -------- CIyfhjer
ja a ty сэррэ оррэ с____ о___ с-р-э о-р- ---------- сэррэ оррэ 0
C-yfhjer C_______ C-y-h-e- -------- CIyfhjer
my obaja / my obidve тэ-т--Iо т_ т____ т- т-т-о -------- тэ титIо 0
sje s__ s-e --- sje
on а- (х-ул-ф-г-) а_ (__________ а- (-ъ-л-ф-г-) -------------- ар (хъулъфыгъ) 0
s-e s__ s-e --- sje
on a ona арр- ----лъ--гъ--ар-э--бз--ъф--ъ) а___ (__________ а___ (__________ а-р- (-ъ-л-ф-г-) а-р- (-з-л-ф-г-) --------------------------------- аррэ (хъулъфыгъ) аррэ (бзылъфыгъ) 0
sje s__ s-e --- sje
oni obaja / ony obidve ах-р тIу-и а___ т____ а-э- т-у-и ---------- ахэр тIури 0
s-e-rj------e s______ o____ s-e-r-e o-r-e ------------- sjerrje orrje
muž хъ-лъфыгъ х________ х-у-ъ-ы-ъ --------- хъулъфыгъ 0
s---r-e --rje s______ o____ s-e-r-e o-r-e ------------- sjerrje orrje
žena б--лъф-гъ б________ б-ы-ъ-ы-ъ --------- бзылъфыгъ 0
s-e-r-- orrje s______ o____ s-e-r-e o-r-e ------------- sjerrje orrje
dieťa с-б-й с____ с-б-й ----- сабый 0
t-e---tIo t__ t____ t-e t-t-o --------- tje titIo
rodina уна--о у_____ у-а-ъ- ------ унагъо 0
t-- -i--o t__ t____ t-e t-t-o --------- tje titIo
moja rodina с-унагъо с_______ с-у-а-ъ- -------- сиунагъо 0
t-e -itIo t__ t____ t-e t-t-o --------- tje titIo
Moja rodina je tu. Си-н-г-о м---щ--. С_______ м__ щ___ С-у-а-ъ- м-щ щ-I- ----------------- Сиунагъо мыщ щыI. 0
ar--h----g) a_ (_______ a- (-u-f-g- ----------- ar (hulfyg)
Ja som tu. Сэ--ыщ сыщ-I. С_ м__ с_____ С- м-щ с-щ-I- ------------- Сэ мыщ сыщыI. 0
a---h-lf--) a_ (_______ a- (-u-f-g- ----------- ar (hulfyg)
Ty si tu. О-мы--ущ--. О м__ у____ О м-щ у-ы-. ----------- О мыщ ущыI. 0
a--(h-l-yg) a_ (_______ a- (-u-f-g- ----------- ar (hulfyg)
On je tu a ona je tu. Ар (хъулъф---) ----------Iи а--(-зы-ъф--ъ) мы- ---. А_ (__________ м__ щ__ ы___ а_ (__________ м__ щ___ А- (-ъ-л-ф-г-) м-щ щ-I ы-I- а- (-з-л-ф-г-) м-щ щ-I- --------------------------------------------------- Ар (хъулъфыгъ) мыщ щыI ыкIи ар (бзылъфыгъ) мыщ щыI. 0
a---- -hulfy-)-arr-e (b---f-g) a____ (_______ a____ (________ a-r-e (-u-f-g- a-r-e (-z-l-y-) ------------------------------ arrje (hulfyg) arrje (bzylfyg)
My sme tu. Тэ-м-щ---щ--. Т_ м__ т_____ Т- м-щ т-щ-I- ------------- Тэ мыщ тыщыI. 0
ar--e -hu-fy-)-ar--e--bz-lfyg) a____ (_______ a____ (________ a-r-e (-u-f-g- a-r-e (-z-l-y-) ------------------------------ arrje (hulfyg) arrje (bzylfyg)
Vy ste tu. Ш-о---- -ъ-щ-I. Ш__ м__ ш______ Ш-о м-щ ш-у-ы-. --------------- Шъо мыщ шъущыI. 0
a-rje--h-l-yg) ----e-(bzylfy-) a____ (_______ a____ (________ a-r-e (-u-f-g- a-r-e (-z-l-y-) ------------------------------ arrje (hulfyg) arrje (bzylfyg)
Oni sú všetci tu. А--- --кIэ--ыщ --Iэ-. А___ з____ м__ щ_____ А-э- з-к-э м-щ щ-I-х- --------------------- Ахэр зэкIэ мыщ щыIэх. 0
ah-er ----i a____ t____ a-j-r t-u-i ----------- ahjer tIuri

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + adygejčina (1-100) MP3 adygejčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!