Slovníček fráz

sk Časti tela   »   mk Делови на телото

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [педесет и осум]

58 [pyedyesyet i osoom]

Делови на телото

Dyelovi na tyeloto

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Kreslím muža. Ј-с ц-та- --ве-. Ј__ ц____ ч_____ Ј-с ц-т-м ч-в-к- ---------------- Јас цртам човек. 0
Dy-l-v---a---e--to D______ n_ t______ D-e-o-i n- t-e-o-o ------------------ Dyelovi na tyeloto
Najprv hlavu. Најпр-- --ават-. Н______ г_______ Н-ј-р-о г-а-а-а- ---------------- Најпрво главата. 0
Dyelov---a-t-el-to D______ n_ t______ D-e-o-i n- t-e-o-o ------------------ Dyelovi na tyeloto
Muž má klobúk. Ч-----т---с---д---ше-и-. Ч______ н___ е___ ш_____ Ч-в-к-т н-с- е-е- ш-ш-р- ------------------------ Човекот носи еден шешир. 0
Ј-s-----am-c--vye-. Ј__ t_____ c_______ Ј-s t-r-a- c-o-y-k- ------------------- Јas tzrtam chovyek.
Vlasy nie je vidno. Косата -- м- с- глед-. К_____ н_ м_ с_ г_____ К-с-т- н- м- с- г-е-а- ---------------------- Косата не му се гледа. 0
Јa----r-am-c--vyek. Ј__ t_____ c_______ Ј-s t-r-a- c-o-y-k- ------------------- Јas tzrtam chovyek.
Uši takisto nie je vidno. У--т- -с-о--а-а-не -у--е--л-----. У____ и___ т___ н_ м_ с_ г_______ У-и-е и-т- т-к- н- м- с- г-е-а-т- --------------------------------- Ушите исто така не му се гледаат. 0
Јa--tzr-a- -h-----. Ј__ t_____ c_______ Ј-s t-r-a- c-o-y-k- ------------------- Јas tzrtam chovyek.
Chrbát takisto nie je vidno. Г--о---с-о--а-а не -- се -----. Г____ и___ т___ н_ м_ с_ г_____ Г-б-т и-т- т-к- н- м- с- г-е-а- ------------------------------- Грбот исто така не му се гледа. 0
N-ј-rv---ula---a. N______ g________ N-ј-r-o g-l-v-t-. ----------------- Naјprvo gulavata.
Nakreslím oči a ústa. Ги -рта- о-и---и -ста--. Г_ ц____ о____ и у______ Г- ц-т-м о-и-е и у-т-т-. ------------------------ Ги цртам очите и устата. 0
N-јpr------a---a. N______ g________ N-ј-r-o g-l-v-t-. ----------------- Naјprvo gulavata.
Muž tancuje a smeje sa. Чове--т--а---в- и-се--м-е. Ч______ т______ и с_ с____ Ч-в-к-т т-н-у-а и с- с-е-. -------------------------- Човекот танцува и се смее. 0
N-----o g---v---. N______ g________ N-ј-r-o g-l-v-t-. ----------------- Naјprvo gulavata.
Muž má dlhý nos. Човек---и--------но-. Ч______ и__ д___ н___ Ч-в-к-т и-а д-л- н-с- --------------------- Човекот има долг нос. 0
Ch--y--ot n--- y-dyen -h-e-h--. C________ n___ y_____ s________ C-o-y-k-t n-s- y-d-e- s-y-s-i-. ------------------------------- Chovyekot nosi yedyen shyeshir.
V rukách má palicu. Тој -о--а---е но-и---е- -та-. Т__ в_ р_____ н___ е___ с____ Т-ј в- р-ц-т- н-с- е-е- с-а-. ----------------------------- Тој во рацете носи еден стап. 0
C-o----ot --si y------s-ye-hi-. C________ n___ y_____ s________ C-o-y-k-t n-s- y-d-e- s-y-s-i-. ------------------------------- Chovyekot nosi yedyen shyeshir.
Okolo krku má tiež šál. Т-- окол---р-тот-носи-ист---а-а и -д-----л. Т__ о____ в_____ н___ и___ т___ и е___ ш___ Т-ј о-о-у в-а-о- н-с- и-т- т-к- и е-е- ш-л- ------------------------------------------- Тој околу вратот носи исто така и еден шал. 0
C-o-yeko--nos- --dy-- -hy-s-ir. C________ n___ y_____ s________ C-o-y-k-t n-s- y-d-e- s-y-s-i-. ------------------------------- Chovyekot nosi yedyen shyeshir.
Je zima a je chladno. З-м--- - -----но-е. З___ е и с______ е_ З-м- е и с-у-е-о е- ------------------- Зима е и студено е. 0
K-s-t- -y- moo---e--u-ye--. K_____ n__ m__ s__ g_______ K-s-t- n-e m-o s-e g-l-e-a- --------------------------- Kosata nye moo sye gulyeda.
Ruky sú silné. Ра--те--е-с--н-. Р_____ с_ с_____ Р-ц-т- с- с-л-и- ---------------- Рацете се силни. 0
K-s--- n-e --- sye -ul--da. K_____ n__ m__ s__ g_______ K-s-t- n-e m-o s-e g-l-e-a- --------------------------- Kosata nye moo sye gulyeda.
Nohy sú tiež silné. Ноз-те-и----така-се---лни. Н_____ и___ т___ с_ с_____ Н-з-т- и-т- т-к- с- с-л-и- -------------------------- Нозете исто така се силни. 0
Ko---- n-- -oo -ye gul-eda. K_____ n__ m__ s__ g_______ K-s-t- n-e m-o s-e g-l-e-a- --------------------------- Kosata nye moo sye gulyeda.
Muž je zo snehu. Чов---т е-----н-г. Ч______ е о_ с____ Ч-в-к-т е о- с-е-. ------------------ Човекот е од снег. 0
Oos--t-e -st---a---n---mo--sy- gu-y-daat. O_______ i___ t___ n__ m__ s__ g_________ O-s-i-y- i-t- t-k- n-e m-o s-e g-l-e-a-t- ----------------------------------------- Ooshitye isto taka nye moo sye gulyedaat.
Nemá nohavice ani plášť. Т-ј-не-н--и --н-ало-- - м-нти-. Т__ н_ н___ п________ и м______ Т-ј н- н-с- п-н-а-о-и и м-н-и-. ------------------------------- Тој не носи панталони и мантил. 0
O-shi-ye----o --k---ye --- s-e gu-y-d-a-. O_______ i___ t___ n__ m__ s__ g_________ O-s-i-y- i-t- t-k- n-e m-o s-e g-l-e-a-t- ----------------------------------------- Ooshitye isto taka nye moo sye gulyedaat.
Ale nemrzne. Но-ч--е--- не----с-рз--ва. Н_ ч______ н_ с_ с________ Н- ч-в-к-т н- с- с-р-н-в-. -------------------------- Но човекот не се смрзнува. 0
Oos-i----i-t- ta-a n----oo-s-- gu--ed---. O_______ i___ t___ n__ m__ s__ g_________ O-s-i-y- i-t- t-k- n-e m-o s-e g-l-e-a-t- ----------------------------------------- Ooshitye isto taka nye moo sye gulyedaat.
Je to snehuliak. Т-а - сн--ко. Т__ е с______ Т-а е с-е-к-. ------------- Тоа е снешко. 0
G-r-ot-isto-ta-- n-e m----ye -------. G_____ i___ t___ n__ m__ s__ g_______ G-r-o- i-t- t-k- n-e m-o s-e g-l-e-a- ------------------------------------- Gurbot isto taka nye moo sye gulyeda.

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...