Slovníček fráz

sk Časti tela   »   et Kehaosad

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [viiskümmend kaheksa]

Kehaosad

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Kreslím muža. Ma joo-is-a--m--st. M_ j________ m_____ M- j-o-i-t-n m-e-t- ------------------- Ma joonistan meest. 0
Najprv hlavu. E----k--p--. E______ p___ E-i-e-s p-a- ------------ Esiteks pea. 0
Muž má klobúk. M-es kann-- ---si. M___ k_____ m_____ M-e- k-n-a- m-t-i- ------------------ Mees kannab mütsi. 0
Vlasy nie je vidno. Ju-----d -- --- -äh-. J_______ e_ o__ n____ J-u-s-i- e- o-e n-h-. --------------------- Juukseid ei ole näha. 0
Uši takisto nie je vidno. K----------e-s-mut- näha. K____ e_ o__ s_____ n____ K-r-u e- o-e s-m-t- n-h-. ------------------------- Kõrvu ei ole samuti näha. 0
Chrbát takisto nie je vidno. S---- ----le--- --h-. S____ e_ o__ k_ n____ S-l-a e- o-e k- n-h-. --------------------- Selga ei ole ka näha. 0
Nakreslím oči a ústa. Ma-j-on-s--n sil-ad -- --u. M_ j________ s_____ j_ s___ M- j-o-i-t-n s-l-a- j- s-u- --------------------------- Ma joonistan silmad ja suu. 0
Muž tancuje a smeje sa. M--------s---ja-naerab. M___ t______ j_ n______ M-e- t-n-s-b j- n-e-a-. ----------------------- Mees tantsib ja naerab. 0
Muž má dlhý nos. M--e- on-p-k--nin-. M____ o_ p___ n____ M-h-l o- p-k- n-n-. ------------------- Mehel on pikk nina. 0
V rukách má palicu. Ta ------ ------k-es. T_ k_____ k____ k____ T- k-n-a- k-p-i k-e-. --------------------- Ta kannab keppi käes. 0
Okolo krku má tiež šál. T- ka--ab-ka---l-- ü-b-r--a-l-. T_ k_____ k_ s____ ü____ k_____ T- k-n-a- k- s-l-i ü-b-r k-e-a- ------------------------------- Ta kannab ka salli ümber kaela. 0
Je zima a je chladno. O--t--- j- k---. O_ t___ j_ k____ O- t-l- j- k-l-. ---------------- On talv ja külm. 0
Ruky sú silné. Kä-d o- --g-vad. K___ o_ t_______ K-e- o- t-g-v-d- ---------------- Käed on tugevad. 0
Nohy sú tiež silné. Jal-- on -a---- t--ev--. J____ o_ s_____ t_______ J-l-d o- s-m-t- t-g-v-d- ------------------------ Jalad on samuti tugevad. 0
Muž je zo snehu. See mee- -n -umest. S__ m___ o_ l______ S-e m-e- o- l-m-s-. ------------------- See mees on lumest. 0
Nemá nohavice ani plášť. T--ei -an-a---k---e-- m-n-l--. T_ e_ k____ p____ e__ m_______ T- e- k-n-a p-k-e e-a m-n-l-t- ------------------------------ Ta ei kanna pükse ega mantlit. 0
Ale nemrzne. Ku-d-se--mee---i -ül-e-a. K___ s__ m___ e_ k_______ K-i- s-e m-e- e- k-l-e-a- ------------------------- Kuid see mees ei külmeta. 0
Je to snehuliak. Ta ---l--e-ees. T_ o_ l________ T- o- l-m-m-e-. --------------- Ta on lumemees. 0

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...