Slovníček fráz

sk Časti tela   »   nl Lichaamsdelen

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [achtenvijftig]

Lichaamsdelen

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina holandčina Prehrať Viac
Kreslím muža. I- b-n --- m-n --n---- -e-enen. I_ b__ e__ m__ a__ h__ t_______ I- b-n e-n m-n a-n h-t t-k-n-n- ------------------------------- Ik ben een man aan het tekenen. 0
Najprv hlavu. Ee--- he---oof-. E____ h__ h_____ E-r-t h-t h-o-d- ---------------- Eerst het hoofd. 0
Muž má klobúk. De---- dr--g- --n --e-. D_ m__ d_____ e__ h____ D- m-n d-a-g- e-n h-e-. ----------------------- De man draagt een hoed. 0
Vlasy nie je vidno. Je--an-z-jn----r-ni------n. J_ k__ z___ h___ n___ z____ J- k-n z-j- h-a- n-e- z-e-. --------------------------- Je kan zijn haar niet zien. 0
Uši takisto nie je vidno. Je--a- -----i-n----- n--- --en. J_ k__ o__ z___ o___ n___ z____ J- k-n o-k z-j- o-e- n-e- z-e-. ------------------------------- Je kan ook zijn oren niet zien. 0
Chrbát takisto nie je vidno. Je---- o-k---jn-r---n-et-zi-n. J_ k__ o__ z___ r__ n___ z____ J- k-n o-k z-j- r-g n-e- z-e-. ------------------------------ Je kan ook zijn rug niet zien. 0
Nakreslím oči a ústa. I- b-n--e-og-- en d--m-n- -a- -et--ekenen. I_ b__ d_ o___ e_ d_ m___ a__ h__ t_______ I- b-n d- o-e- e- d- m-n- a-n h-t t-k-n-n- ------------------------------------------ Ik ben de ogen en de mond aan het tekenen. 0
Muž tancuje a smeje sa. D- ----d-ns- e---ac--. D_ m__ d____ e_ l_____ D- m-n d-n-t e- l-c-t- ---------------------- De man danst en lacht. 0
Muž má dlhý nos. D---an h--f--e-----n-e --us. D_ m__ h____ e__ l____ n____ D- m-n h-e-t e-n l-n-e n-u-. ---------------------------- De man heeft een lange neus. 0
V rukách má palicu. Hij dra-g- e----to- i- -----ha--e-. H__ d_____ e__ s___ i_ z___ h______ H-j d-a-g- e-n s-o- i- z-j- h-n-e-. ----------------------------------- Hij draagt een stok in zijn handen. 0
Okolo krku má tiež šál. H----ra-g- o-k-een --aal -- -ijn-nek. H__ d_____ o__ e__ s____ o_ z___ n___ H-j d-a-g- o-k e-n s-a-l o- z-j- n-k- ------------------------------------- Hij draagt ook een sjaal om zijn nek. 0
Je zima a je chladno. Het--s w--t-- e--het-i--ko-d. H__ i_ w_____ e_ h__ i_ k____ H-t i- w-n-e- e- h-t i- k-u-. ----------------------------- Het is winter en het is koud. 0
Ruky sú silné. De-a-me--z--n-g--pier-. D_ a____ z___ g________ D- a-m-n z-j- g-s-i-r-. ----------------------- De armen zijn gespierd. 0
Nohy sú tiež silné. De b--en z-jn --k-g-s--e-d. D_ b____ z___ o__ g________ D- b-n-n z-j- o-k g-s-i-r-. --------------------------- De benen zijn ook gespierd. 0
Muž je zo snehu. D--m-n -s-v-n--neeuw. D_ m__ i_ v__ s______ D- m-n i- v-n s-e-u-. --------------------- De man is van sneeuw. 0
Nemá nohavice ani plášť. Hi---raa---geen b-oe--en ge-n-j-s. H__ d_____ g___ b____ e_ g___ j___ H-j d-a-g- g-e- b-o-k e- g-e- j-s- ---------------------------------- Hij draagt geen broek en geen jas. 0
Ale nemrzne. Maar--- -a- be-r---t n-et. M___ d_ m__ b_______ n____ M-a- d- m-n b-v-i-s- n-e-. -------------------------- Maar de man bevriest niet. 0
Je to snehuliak. Hi--i---en -nee-w---. H__ i_ e__ s_________ H-j i- e-n s-e-u-m-n- --------------------- Hij is een sneeuwman. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + holandčina (1-100) MP3 holandčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...