Slovníček fráz

sk Časti tela   »   ro Părţile corpului omenesc

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [cincizeci şi opt]

Părţile corpului omenesc

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Kreslím muža. D-s-n---u- o-. D______ u_ o__ D-s-n-z u- o-. -------------- Desenez un om. 0
Najprv hlavu. Mai--n--- c--u-. M__ î____ c_____ M-i î-t-i c-p-l- ---------------- Mai întâi capul. 0
Muž má klobúk. Omul -o--tă-- -ă----e. O___ p_____ o p_______ O-u- p-a-t- o p-l-r-e- ---------------------- Omul poartă o pălărie. 0
Vlasy nie je vidno. Pă--- -- se-ve--. P____ n_ s_ v____ P-r-l n- s- v-d-. ----------------- Părul nu se vede. 0
Uši takisto nie je vidno. Şi-n-c- ur---ile nu-se----. Ş_ n___ u_______ n_ s_ v___ Ş- n-c- u-e-h-l- n- s- v-d- --------------------------- Şi nici urechile nu se văd. 0
Chrbát takisto nie je vidno. Nici-s----l---u se ve-e. N___ s______ n_ s_ v____ N-c- s-a-e-e n- s- v-d-. ------------------------ Nici spatele nu se vede. 0
Nakreslím oči a ústa. Dese-ez -ch---ş---u--. D______ o____ ş_ g____ D-s-n-z o-h-i ş- g-r-. ---------------------- Desenez ochii şi gura. 0
Muž tancuje a smeje sa. O-ul--an-e----şi--âde. O___ d_______ ş_ r____ O-u- d-n-e-z- ş- r-d-. ---------------------- Omul dansează şi râde. 0
Muž má dlhý nos. O--l a-e-un -as---ng. O___ a__ u_ n__ l____ O-u- a-e u- n-s l-n-. --------------------- Omul are un nas lung. 0
V rukách má palicu. Ţi---un b-st-n--n--â-n-. Ţ___ u_ b_____ î_ m_____ Ţ-n- u- b-s-o- î- m-i-i- ------------------------ Ţine un baston în mâini. 0
Okolo krku má tiež šál. Po---- şi-un-ful-r-î---u-ul g-t-lui. P_____ ş_ u_ f____ î_ j____ g_______ P-a-t- ş- u- f-l-r î- j-r-l g-t-l-i- ------------------------------------ Poartă şi un fular în jurul gâtului. 0
Je zima a je chladno. E-te i-rn---i-e--e---i-. E___ i____ ş_ e___ f____ E-t- i-r-ă ş- e-t- f-i-. ------------------------ Este iarnă şi este frig. 0
Ruky sú silné. Braţ-le-su-- -ut--n-c-. B______ s___ p_________ B-a-e-e s-n- p-t-r-i-e- ----------------------- Braţele sunt puternice. 0
Nohy sú tiež silné. Şi--ic-o--el- s-n--pu--rn--e. Ş_ p_________ s___ p_________ Ş- p-c-o-r-l- s-n- p-t-r-i-e- ----------------------------- Şi picioarele sunt puternice. 0
Muž je zo snehu. O--l e-t--din-z-p--ă. O___ e___ d__ z______ O-u- e-t- d-n z-p-d-. --------------------- Omul este din zăpadă. 0
Nemá nohavice ani plášť. Nu --a--ă-p-n---o-- -- p-l-on. N_ p_____ p________ ş_ p______ N- p-a-t- p-n-a-o-i ş- p-l-o-. ------------------------------ Nu poartă pantaloni şi palton. 0
Ale nemrzne. Da-----lu- n--i-e-t- --ig. D__ o_____ n___ e___ f____ D-r o-u-u- n--- e-t- f-i-. -------------------------- Dar omului nu-i este frig. 0
Je to snehuliak. Es-- -n om de--ă-a-ă. E___ u_ o_ d_ z______ E-t- u- o- d- z-p-d-. --------------------- Este un om de zăpadă. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + rumunčina (1-100) MP3 rumunčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...