Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   ro Curăţenia în casă

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [optsprezece]

Curăţenia în casă

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. As---i es-e---m---ă. A_____ e___ s_______ A-t-z- e-t- s-m-ă-ă- -------------------- Astăzi este sâmbătă. 0
Dnes máme čas. A-tă-- --em -i--. A_____ a___ t____ A-t-z- a-e- t-m-. ----------------- Astăzi avem timp. 0
Dnes upratujeme byt. Ast-zi-c---ţă---oc-i-ţa. A_____ c______ l________ A-t-z- c-r-ţ-m l-c-i-ţ-. ------------------------ Astăzi curăţăm locuinţa. 0
Čistím kúpeľňu. Eu cur-ţ ---a. E_ c____ b____ E- c-r-ţ b-i-. -------------- Eu curăţ baia. 0
Môj muž umýva auto. Soţul--eu s--l- ---i--. S____ m__ s____ m______ S-ţ-l m-u s-a-ă m-ş-n-. ----------------------- Soţul meu spală maşina. 0
Deti čistia bicykle. C-p--i ---ă-ă-b-c--------. C_____ c_____ b___________ C-p-i- c-r-ţ- b-c-c-e-e-e- -------------------------- Copiii curăţă bicicletele. 0
Stará mama polieva kvety. B------udă--lorile. B_____ u__ f_______ B-n-c- u-ă f-o-i-e- ------------------- Bunica udă florile. 0
Deti upratujú detskú izbu. Co---- s--ân--în-came-- c-p---o-. C_____ s_____ î_ c_____ c________ C-p-i- s-r-n- î- c-m-r- c-p-i-o-. --------------------------------- Copiii strâng în camera copiilor. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. S---l -e- îş- s-rânge p--biro-. S____ m__ î__ s______ p_ b_____ S-ţ-l m-u î-i s-r-n-e p- b-r-u- ------------------------------- Soţul meu îşi strânge pe birou. 0
Dávam prádlo do práčky. Eu --g --f-l--în-ma--n- -- sp-l--. E_ b__ r_____ î_ m_____ d_ s______ E- b-g r-f-l- î- m-ş-n- d- s-ă-a-. ---------------------------------- Eu bag rufele în maşina de spălat. 0
Vešiam prádlo. E- -nt--d-r--e-e. E_ î_____ r______ E- î-t-n- r-f-l-. ----------------- Eu întind rufele. 0
Žehlím prádlo. Eu-cal------l-. E_ c___ r______ E- c-l- r-f-l-. --------------- Eu calc rufele. 0
Okná sú špinavé. F--es--el- -u-t -ur-a--. F_________ s___ m_______ F-r-s-r-l- s-n- m-r-a-e- ------------------------ Ferestrele sunt murdare. 0
Dlážka je špinavá. P-d-----es----u--a-ă. P______ e___ m_______ P-d-a-a e-t- m-r-a-ă- --------------------- Podeaua este murdară. 0
Riad je špinavý. V---l- -unt-mu---re. V_____ s___ m_______ V-s-l- s-n- m-r-a-e- -------------------- Vasele sunt murdare. 0
Kto umýva okná? Ci-- -u-ăţă--e-es---l-? C___ c_____ f__________ C-n- c-r-ţ- f-r-s-r-l-? ----------------------- Cine curăţă ferestrele? 0
Kto vysáva? Ci-e-as--ră--ra---? C___ a_____ p______ C-n- a-p-r- p-a-u-? ------------------- Cine aspiră praful? 0
Kto umýva riad? C--e----lă vase--? C___ s____ v______ C-n- s-a-ă v-s-l-? ------------------ Cine spală vasele? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + rumunčina (1-100) MP3 rumunčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !