Slovníček fráz

sk Časti tela   »   ja 体の部分

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [五十八]

58 [Isoya]

体の部分

karada no bubun

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina japončina Prehrať Viac
Kreslím muža. 男性の 絵を 描きます 。 男性の 絵を 描きます 。 男性の 絵を 描きます 。 男性の 絵を 描きます 。 男性の 絵を 描きます 。 0
ka-ada-----ubun k_____ n_ b____ k-r-d- n- b-b-n --------------- karada no bubun
Najprv hlavu. まず 頭 。 まず 頭 。 まず 頭 。 まず 頭 。 まず 頭 。 0
k-r--a-n- -u--n k_____ n_ b____ k-r-d- n- b-b-n --------------- karada no bubun
Muž má klobúk. 男性は 帽子を かぶって います 。 男性は 帽子を かぶって います 。 男性は 帽子を かぶって います 。 男性は 帽子を かぶって います 。 男性は 帽子を かぶって います 。 0
d----i -- - - kak-ma--. d_____ n_ e o k________ d-n-e- n- e o k-k-m-s-. ----------------------- dansei no e o kakimasu.
Vlasy nie je vidno. 髪の毛は 見えません 。 髪の毛は 見えません 。 髪の毛は 見えません 。 髪の毛は 見えません 。 髪の毛は 見えません 。 0
da--ei -o-e----ak-masu. d_____ n_ e o k________ d-n-e- n- e o k-k-m-s-. ----------------------- dansei no e o kakimasu.
Uši takisto nie je vidno. 耳も 見えません 。 耳も 見えません 。 耳も 見えません 。 耳も 見えません 。 耳も 見えません 。 0
da---i -o e ----k-ma-u. d_____ n_ e o k________ d-n-e- n- e o k-k-m-s-. ----------------------- dansei no e o kakimasu.
Chrbát takisto nie je vidno. 背中も 見えません 。 背中も 見えません 。 背中も 見えません 。 背中も 見えません 。 背中も 見えません 。 0
m--u-a----. m___ a_____ m-z- a-a-a- ----------- mazu atama.
Nakreslím oči a ústa. 目と 口を 描きます 。 目と 口を 描きます 。 目と 口を 描きます 。 目と 口を 描きます 。 目と 口を 描きます 。 0
m-z- atam-. m___ a_____ m-z- a-a-a- ----------- mazu atama.
Muž tancuje a smeje sa. 男性は 踊りながら 笑って います 。 男性は 踊りながら 笑って います 。 男性は 踊りながら 笑って います 。 男性は 踊りながら 笑って います 。 男性は 踊りながら 笑って います 。 0
ma----t--a. m___ a_____ m-z- a-a-a- ----------- mazu atama.
Muž má dlhý nos. 男性の 鼻は 長い です 。 男性の 鼻は 長い です 。 男性の 鼻は 長い です 。 男性の 鼻は 長い です 。 男性の 鼻は 長い です 。 0
d----- wa-b--hi-o-ka-ut---imas-. d_____ w_ b____ o k______ i_____ d-n-e- w- b-s-i o k-b-t-e i-a-u- -------------------------------- dansei wa bōshi o kabutte imasu.
V rukách má palicu. 手に 杖を 持って います 。 手に 杖を 持って います 。 手に 杖を 持って います 。 手に 杖を 持って います 。 手に 杖を 持って います 。 0
d---e---- --s-i-o-k---t-e imas-. d_____ w_ b____ o k______ i_____ d-n-e- w- b-s-i o k-b-t-e i-a-u- -------------------------------- dansei wa bōshi o kabutte imasu.
Okolo krku má tiež šál. 首に ショールを 巻いて います 。 首に ショールを 巻いて います 。 首に ショールを 巻いて います 。 首に ショールを 巻いて います 。 首に ショールを 巻いて います 。 0
da-----w---ōs-i-o---b-tte i-a--. d_____ w_ b____ o k______ i_____ d-n-e- w- b-s-i o k-b-t-e i-a-u- -------------------------------- dansei wa bōshi o kabutte imasu.
Je zima a je chladno. 冬 なので 寒い です 。 冬 なので 寒い です 。 冬 なので 寒い です 。 冬 なので 寒い です 。 冬 なので 寒い です 。 0
ka-ino----- m-ema--n. k_______ w_ m________ k-m-n-k- w- m-e-a-e-. --------------------- kaminoke wa miemasen.
Ruky sú silné. 腕は たくましい です 。 腕は たくましい です 。 腕は たくましい です 。 腕は たくましい です 。 腕は たくましい です 。 0
kam-no-e w--mi-m---n. k_______ w_ m________ k-m-n-k- w- m-e-a-e-. --------------------- kaminoke wa miemasen.
Nohy sú tiež silné. 脚も たくましい です 。 脚も たくましい です 。 脚も たくましい です 。 脚も たくましい です 。 脚も たくましい です 。 0
ka-i--k- -a -i-ma-en. k_______ w_ m________ k-m-n-k- w- m-e-a-e-. --------------------- kaminoke wa miemasen.
Muž je zo snehu. 男性は 雪で 出来て います 。 男性は 雪で 出来て います 。 男性は 雪で 出来て います 。 男性は 雪で 出来て います 。 男性は 雪で 出来て います 。 0
mi---mo -----se-. m___ m_ m________ m-m- m- m-e-a-e-. ----------------- mimi mo miemasen.
Nemá nohavice ani plášť. 彼は ズボンも コートも 着て いません 。 彼は ズボンも コートも 着て いません 。 彼は ズボンも コートも 着て いません 。 彼は ズボンも コートも 着て いません 。 彼は ズボンも コートも 着て いません 。 0
mimi -- m--m-s-n. m___ m_ m________ m-m- m- m-e-a-e-. ----------------- mimi mo miemasen.
Ale nemrzne. でも 男性は 震えて いません 。 でも 男性は 震えて いません 。 でも 男性は 震えて いません 。 でも 男性は 震えて いません 。 でも 男性は 震えて いません 。 0
mimi-m------as--. m___ m_ m________ m-m- m- m-e-a-e-. ----------------- mimi mo miemasen.
Je to snehuliak. 彼は 雪だるま です 。 彼は 雪だるま です 。 彼は 雪だるま です 。 彼は 雪だるま です 。 彼は 雪だるま です 。 0
se-a---m--m--ma--n. s_____ m_ m________ s-n-k- m- m-e-a-e-. ------------------- senaka mo miemasen.

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...