Slovníček fráz

sk V reštaurácii 4   »   mk Во ресторан 4

32 [tridsaťdva]

V reštaurácii 4

V reštaurácii 4

32 [триесет и два]

32 [triyesyet i dva]

Во ресторан 4

Vo ryestoran 4

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Jedny hranolky s kečupom. Едн- -о-ц-ја----фри- со кеч-п. Е___ п______ п______ с_ к_____ Е-н- п-р-и-а п-м-р-т с- к-ч-п- ------------------------------ Една порција помфрит со кечап. 0
V--ryes-o-a--4 V_ r________ 4 V- r-e-t-r-n 4 -------------- Vo ryestoran 4
A dvakrát s majonézou. И две-со ма--нез. И д__ с_ м_______ И д-е с- м-ј-н-з- ----------------- И две со мајонез. 0
V---yestoran-4 V_ r________ 4 V- r-e-t-r-n 4 -------------- Vo ryestoran 4
A trikrát pečenú klobásu s horčicou. И --и -орци- -о ---ен-ко-б-с с- сенф. И т__ п_____ с_ п____ к_____ с_ с____ И т-и п-р-и- с- п-ж-н к-л-а- с- с-н-. ------------------------------------- И три порции со пржен колбас со сенф. 0
Yedn--p-r---ј- po-f--t -o -ye-h--. Y____ p_______ p______ s_ k_______ Y-d-a p-r-z-ј- p-m-r-t s- k-e-h-p- ---------------------------------- Yedna portziјa pomfrit so kyechap.
Akú máte zeleninu? Како----ле--ук----т-? К____ з_______ и_____ К-к-в з-л-н-у- и-а-е- --------------------- Каков зеленчук имате? 0
Y---a-p-r--i-a-po---it--- -ye-hap. Y____ p_______ p______ s_ k_______ Y-d-a p-r-z-ј- p-m-r-t s- k-e-h-p- ---------------------------------- Yedna portziјa pomfrit so kyechap.
Máte fazuľu? И--т---- гра-? И____ л_ г____ И-а-е л- г-а-? -------------- Имате ли грав? 0
Y-dna ---tziјa---m-r----o k---h-p. Y____ p_______ p______ s_ k_______ Y-d-a p-r-z-ј- p-m-r-t s- k-e-h-p- ---------------------------------- Yedna portziјa pomfrit so kyechap.
Máte karfiol? И-ат---и --р--о-? И____ л_ к_______ И-а-е л- к-р-и-л- ----------------- Имате ли карфиол? 0
I -vy--so-maј-ny-z. I d___ s_ m________ I d-y- s- m-ј-n-e-. ------------------- I dvye so maјonyez.
Rád /-a jem kukuricu. Јас со ---ово----о---д-- -че-к-. Ј__ с_ з__________ ј____ п______ Ј-с с- з-д-в-л-т-о ј-д-м п-е-к-. -------------------------------- Јас со задоволство јадам пченка. 0
I ---- -o -a-o-ye-. I d___ s_ m________ I d-y- s- m-ј-n-e-. ------------------- I dvye so maјonyez.
Rád /-a jem uhorky. Ј----ака- -а ј-д-м-к-----в-ц-. Ј__ с____ д_ ј____ к__________ Ј-с с-к-м д- ј-д-м к-а-т-в-ц-. ------------------------------ Јас сакам да јадам краставици. 0
I d--- -- ---o--e-. I d___ s_ m________ I d-y- s- m-ј-n-e-. ------------------- I dvye so maјonyez.
Rád /-a jem paradajky. Ја- с---- д- --д-- дом-ти. Ј__ с____ д_ ј____ д______ Ј-с с-к-м д- ј-д-м д-м-т-. -------------------------- Јас сакам да јадам домати. 0
I t-- -or--i- so---ʐ--n--olbas -o-sy---. I t__ p______ s_ p_____ k_____ s_ s_____ I t-i p-r-z-i s- p-ʐ-e- k-l-a- s- s-e-f- ---------------------------------------- I tri portzii so prʐyen kolbas so syenf.
Aj Vy máte radi pór? Сак--- -и ----ад-т- исто --к- --м--- ---ми-? С_____ л_ д_ ј_____ и___ т___ и м___ к______ С-к-т- л- д- ј-д-т- и-т- т-к- и м-а- к-о-и-? -------------------------------------------- Сакате ли да јадете исто така и млад кромид? 0
I-t-i --rtz-- so p------k---a--so -y---. I t__ p______ s_ p_____ k_____ s_ s_____ I t-i p-r-z-i s- p-ʐ-e- k-l-a- s- s-e-f- ---------------------------------------- I tri portzii so prʐyen kolbas so syenf.
Aj Vy máte radi kyslú kapustu? Са-а-- ли-д- ---ете---т---ак- --к-с--а-з----? С_____ л_ д_ ј_____ и___ т___ и к_____ з_____ С-к-т- л- д- ј-д-т- и-т- т-к- и к-с-л- з-л-а- --------------------------------------------- Сакате ли да јадете исто така и кисела зелка? 0
I --- po-tz---so-prʐyen kol----so sy-nf. I t__ p______ s_ p_____ k_____ s_ s_____ I t-i p-r-z-i s- p-ʐ-e- k-l-a- s- s-e-f- ---------------------------------------- I tri portzii so prʐyen kolbas so syenf.
Aj Vy máte radi šošovicu? С-ка-- ли-д--јадете -----т-к- и---ќа? С_____ л_ д_ ј_____ и___ т___ и л____ С-к-т- л- д- ј-д-т- и-т- т-к- и л-ќ-? ------------------------------------- Сакате ли да јадете исто така и леќа? 0
Kak-- -y--y--c-o-- ------? K____ z___________ i______ K-k-v z-e-y-n-h-o- i-a-y-? -------------------------- Kakov zyelyenchook imatye?
Máš tiež rád mrkvu? Ја--ш-л---с-о т-ка----зад----ств----мор----? Ј____ л_ и___ т___ с_ з__________ и м_______ Ј-д-ш л- и-т- т-к- с- з-д-в-л-т-о и м-р-о-и- -------------------------------------------- Јадеш ли исто така со задоволство и моркови? 0
Ka-ov z--lyenc---k -m---e? K____ z___________ i______ K-k-v z-e-y-n-h-o- i-a-y-? -------------------------- Kakov zyelyenchook imatye?
Máš tiež rád brokolicu? Ј---ш -и-ис-- т-ка-р----- -р--ол-? Ј____ л_ и___ т___ р___ и б_______ Ј-д-ш л- и-т- т-к- р-д- и б-о-о-и- ---------------------------------- Јадеш ли исто така радо и броколи? 0
Kako- zye-ye-ch-------ty-? K____ z___________ i______ K-k-v z-e-y-n-h-o- i-a-y-? -------------------------- Kakov zyelyenchook imatye?
Máš tiež rád papriku? О-----а- ли-да јадеш-и-т- т--- - -и-е---? О_______ л_ д_ ј____ и___ т___ и п_______ О-о-а-а- л- д- ј-д-ш и-т- т-к- и п-п-р-и- ----------------------------------------- Обожаваш ли да јадеш исто така и пиперки? 0
Im-ty- -- g----? I_____ l_ g_____ I-a-y- l- g-r-v- ---------------- Imatye li gurav?
Nemám rád (rada) cibuľu. Ја- н- -а--м--р-м--. Ј__ н_ с____ к______ Ј-с н- с-к-м к-о-и-. -------------------- Јас не сакам кромид. 0
I-atye -i-gu-a-? I_____ l_ g_____ I-a-y- l- g-r-v- ---------------- Imatye li gurav?
Nemám rád /-a olivy. Ј-с--е-сака----с-и---. Ј__ н_ с____ м________ Ј-с н- с-к-м м-с-и-к-. ---------------------- Јас не сакам маслинки. 0
I---y- l---ura-? I_____ l_ g_____ I-a-y- l- g-r-v- ---------------- Imatye li gurav?
Nemám rád /-a huby. Ја- -е----ам печ-рк-. Ј__ н_ с____ п_______ Ј-с н- с-к-м п-ч-р-и- --------------------- Јас не сакам печурки. 0
Im-tye-l- --r----? I_____ l_ k_______ I-a-y- l- k-r-i-l- ------------------ Imatye li karfiol?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + macedónčina (1-100) MP3 macedónčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Tónové jazyky

Väčšina jazykov, ktorými sa na svete hovorí, sú tónové. U tónových jazykov je rozhodujúca výška tónov. Tá určuje, aký význam má slovo alebo slabiky. Tón je so slovom pevne spojený. Väčšina jazykov, ktorými sa hovorí v Ázii, sú tónové. Patrí k nim napríklad čínština, thajčina a vietnamčina. Aj v Afrike je veľa tónových jazykov. Mnohé domorodé jazyky Ameriky tiež patria k tónovým jazykom. Indoeurópske jazyky obsahujú väčšinou len tonálne prvky. Týka sa to napríklad švédčiny i srbčiny. Počet tónových výšok sa v jednotlivých jazykoch líši. V čínštine existujú štyri rôzne tóny. Slabika ma môže mať aj štyri významy. Znamená matka, konope, kôň a nadávať. Zaujímavé je, že tónové jazyky majú vplyv aj na náš sluch. Ukázali to štúdie týkajúce sa absolútneho sluchu. Absolútny sluch je schopnosť presne určiť výšku tónu. V Európe a Severnej Amerike sa absolútny sluch vyskytuje len zriedka. Má ho menej ako 1 človek z 10 000. U rodených Číňanov je tomu inak. Tu má túto zvláštnu schopnosť 9-krát viac ľudí. Ako malé deti sme mali absolútny sluch všetci. Potrebujeme ho totiž, aby sme sa naučili správne hovoriť. Bohužiaľ však ho väčšina ľudí zase stratí. Výška tónov je samozrejme dôležitá aj v hudbe. To platí najmä pre kultúry, ktoré hovoria tónovými jazykmi. Tie musia melódiu veľmi presne dodržiavať. Inak môže byť z krásnej milostnej piesne nezmyselný spev!