Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   am ወቅቶች እና የአየር ሁኔታ

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [አስራ ስድስት]

16 [አስራ ስድስት]

ወቅቶች እና የአየር ሁኔታ

wek’itochina ye’āyeri hunēta

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: እ-ዚ- -ቅቶች----። እ___ ወ___ ና___ እ-ዚ- ወ-ቶ- ና-ው- -------------- እነዚህ ወቅቶች ናቸው። 0
w--’-t--h--a ye---eri-h--ēta w___________ y_______ h_____ w-k-i-o-h-n- y-’-y-r- h-n-t- ---------------------------- wek’itochina ye’āyeri hunēta
Jar, leto, ጸ-- - በጋ ጸ__ ፤ በ_ ጸ-ይ ፤ በ- -------- ጸደይ ፤ በጋ 0
w----t-ch-na---’āy--i-h----a w___________ y_______ h_____ w-k-i-o-h-n- y-’-y-r- h-n-t- ---------------------------- wek’itochina ye’āyeri hunēta
jeseň a zima. በልግ - ክ-ምት በ__ ፤ ክ___ በ-ግ ፤ ክ-ም- ---------- በልግ ፤ ክረምት 0
i-----i-----i----i-n--he--. i______ w_________ n_______ i-e-ī-i w-k-i-o-h- n-c-e-i- --------------------------- inezīhi wek’itochi nachewi.
Leto je horúce. በ--ሞቃ-ማ -ው። በ_ ሞ___ ነ__ በ- ሞ-ታ- ነ-። ----------- በጋ ሞቃታማ ነው። 0
ine--h--we--i-o--- n-che-i. i______ w_________ n_______ i-e-ī-i w-k-i-o-h- n-c-e-i- --------------------------- inezīhi wek’itochi nachewi.
V lete svieti slnko. ጸሐ- -------ቃ-- --ት-ራ--። ጸ__ በ__ ት_____ / ት_____ ጸ-ይ በ-ጋ ት-ም-ለ- / ት-ራ-ች- ----------------------- ጸሐይ በበጋ ትደምቃለች / ትበራለች። 0
ine-īhi we-’--ochi n-ch-w-. i______ w_________ n_______ i-e-ī-i w-k-i-o-h- n-c-e-i- --------------------------- inezīhi wek’itochi nachewi.
V lete sa radi chodíme prechádzať. በበጋ-እኛ---ግር-ጉ--ማ-ረ- እ----ን። በ__ እ_ የ___ ጉ_ ማ___ እ______ በ-ጋ እ- የ-ግ- ጉ- ማ-ረ- እ-ወ-ለ-። --------------------------- በበጋ እኛ የእግር ጉዞ ማድረግ እንወዳለን። 0
t---d--- - b-ga t_______ ; b___ t-’-d-y- ; b-g- --------------- ts’edeyi ; bega
Zima je chladná. ክረ-ት -ዝ-ዛ ነው። ክ___ ቀ___ ነ__ ክ-ም- ቀ-ቃ- ነ-። ------------- ክረምት ቀዝቃዛ ነው። 0
t-’-deyi ;---ga t_______ ; b___ t-’-d-y- ; b-g- --------------- ts’edeyi ; bega
V zime sneží alebo prší. በ---ት-----ይጥ-ል-ወይ---ዘንባ-። በ____ በ__ ይ___ ወ__ ይ_____ በ-ረ-ት በ-ዶ ይ-ላ- ወ-ም ይ-ን-ል- ------------------------- በክረምት በረዶ ይጥላል ወይም ይዘንባል። 0
ts---e-- - be-a t_______ ; b___ t-’-d-y- ; b-g- --------------- ts’edeyi ; bega
V zime radi zostávame doma. በክ--ት-ቤት --ጥ------እ---ንወዳ-ን። በ____ ቤ_ ው__ መ___ እ_ እ______ በ-ረ-ት ቤ- ው-ጥ መ-መ- እ- እ-ወ-ለ-። ---------------------------- በክረምት ቤት ውስጥ መቀመጥ እኛ እንወዳለን። 0
b-l--- --kir-miti b_____ ; k_______ b-l-g- ; k-r-m-t- ----------------- beligi ; kiremiti
Je chladno. ቀ--ዛ ነ-። ቀ___ ነ__ ቀ-ቃ- ነ-። -------- ቀዝቃዛ ነው። 0
b--i-- --k-r-m-ti b_____ ; k_______ b-l-g- ; k-r-m-t- ----------------- beligi ; kiremiti
Prší. እየዘ---ነው። እ____ ነ__ እ-ዘ-በ ነ-። --------- እየዘነበ ነው። 0
bel-gi-;-ki--miti b_____ ; k_______ b-l-g- ; k-r-m-t- ----------------- beligi ; kiremiti
Fúka vietor. ነፋሻማ ነ-። ነ___ ነ__ ነ-ሻ- ነ-። -------- ነፋሻማ ነው። 0
b-----o-----ma n---. b___ m________ n____ b-g- m-k-a-a-a n-w-. -------------------- bega mok’atama newi.
Je teplo. ሞቃታማ---። ሞ___ ነ__ ሞ-ታ- ነ-። -------- ሞቃታማ ነው። 0
b--a -o---tam- new-. b___ m________ n____ b-g- m-k-a-a-a n-w-. -------------------- bega mok’atama newi.
Je slnečno. ፀሐያ- ነው። ፀ___ ነ__ ፀ-ያ- ነ-። -------- ፀሐያማ ነው። 0
b------k’-t--a-newi. b___ m________ n____ b-g- m-k-a-a-a n-w-. -------------------- bega mok’atama newi.
Je jasno. አ------ው። አ____ ነ__ አ-ደ-ች ነ-። --------- አስደሳች ነው። 0
ts’eḥā-- bebe-a --d-mik’al---i --t--era-ec--. t_______ b_____ t_____________ / t___________ t-’-h-ā-i b-b-g- t-d-m-k-a-e-h- / t-b-r-l-c-i- ---------------------------------------------- ts’eḥāyi bebega tidemik’alechi / tiberalechi.
Aké je dnes počasie? የአየር--ኔታ---- -ይ---ነው ዛ-? የ___ ሁ___ ም_ አ___ ነ_ ዛ__ የ-የ- ሁ-ታ- ም- አ-ነ- ነ- ዛ-? ------------------------ የአየር ሁኔታው ምን አይነት ነው ዛሬ? 0
ts’-h--y----b--a --de-ik----chi-- ---eralech-. t_______ b_____ t_____________ / t___________ t-’-h-ā-i b-b-g- t-d-m-k-a-e-h- / t-b-r-l-c-i- ---------------------------------------------- ts’eḥāyi bebega tidemik’alechi / tiberalechi.
Dnes je chladno. ዛ- ቀ-----ው። ዛ_ ቀ___ ነ__ ዛ- ቀ-ቃ- ነ-። ----------- ዛሬ ቀዝቃዛ ነው። 0
ts’-ḥā-- b--ega--ide---’-l-chi - -ib-rale--i. t_______ b_____ t_____________ / t___________ t-’-h-ā-i b-b-g- t-d-m-k-a-e-h- / t-b-r-l-c-i- ---------------------------------------------- ts’eḥāyi bebega tidemik’alechi / tiberalechi.
Dnes je teplo. ዛሬ----ማ ነ-። ዛ_ ሞ___ ነ__ ዛ- ሞ-ታ- ነ-። ----------- ዛሬ ሞቃታማ ነው። 0
be--ga i-ya-y--ig-----uzo m--ir------iw-----n-. b_____ i___ y_______ g___ m_______ i___________ b-b-g- i-y- y-’-g-r- g-z- m-d-r-g- i-i-e-a-e-i- ----------------------------------------------- bebega inya ye’igiri guzo madiregi iniwedaleni.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + amharčina (1-100) MP3 amharčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!