Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   kn ಋತುಗಳು ಮತ್ತು ಹವಾಮಾನ

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

೧೬ [ಹದಿನಾರು]

16 [Hadināru]

ಋತುಗಳು ಮತ್ತು ಹವಾಮಾನ

r̥tugaḷu mattu havāmāna.

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kannadčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: ಇ-ು------ು. ಇ_ ಋ____ ಇ-ು ಋ-ು-ಳ-. ----------- ಇವು ಋತುಗಳು. 0
r---ga-- mat-u-hav---n-. r̥______ m____ h________ r-t-g-ḷ- m-t-u h-v-m-n-. ------------------------ r̥tugaḷu mattu havāmāna.
Jar, leto, ವ--ತ --ು -ತ್ತ-----ಿಗ-ಕ-ಲ. ವ__ ಋ_ ಮ__ ಬೇ_____ ವ-ಂ- ಋ-ು ಮ-್-ು ಬ-ಸ-ಗ-ಕ-ಲ- ------------------------- ವಸಂತ ಋತು ಮತ್ತು ಬೇಸಿಗೆಕಾಲ. 0
r̥--g-ḷ---a-tu-havāmā--. r̥______ m____ h________ r-t-g-ḷ- m-t-u h-v-m-n-. ------------------------ r̥tugaḷu mattu havāmāna.
jeseň a zima. ಶರ-್ಋ-ು--ತ--ು -ಳ-ಗ-ಲ ಶ____ ಮ__ ಚ___ ಶ-ದ-ಋ-ು ಮ-್-ು ಚ-ಿ-ಾ- -------------------- ಶರದ್ಋತು ಮತ್ತು ಚಳಿಗಾಲ 0
Iv----tu----. I__ r̥_______ I-u r-t-g-ḷ-. ------------- Ivu r̥tugaḷu.
Leto je horúce. .--ಸಿಗೆ ಕಾ----ಚ್-ಗ--ಇ--ತ---ೆ. .___ ಕಾ_ ಬೆ___ ಇ_____ .-ೇ-ಿ-ೆ ಕ-ಲ ಬ-ಚ-ಚ-ೆ ಇ-ು-್-ದ-. ----------------------------- .ಬೇಸಿಗೆ ಕಾಲ ಬೆಚ್ಚಗೆ ಇರುತ್ತದೆ. 0
Iv- ----gaḷu. I__ r̥_______ I-u r-t-g-ḷ-. ------------- Ivu r̥tugaḷu.
V lete svieti slnko. ಬ---ಗ--ಾ---್-ಿ--ೂರ್- ಪ-ರ---ಿಸುತ---ನೆ. ಬೇ_______ ಸೂ__ ಪ್________ ಬ-ಸ-ಗ-ಕ-ಲ-ಲ-ಲ- ಸ-ರ-ಯ ಪ-ರ-ಾ-ಿ-ು-್-ಾ-ೆ- ------------------------------------- ಬೇಸಿಗೆಕಾಲದಲ್ಲಿ ಸೂರ್ಯ ಪ್ರಕಾಶಿಸುತ್ತಾನೆ. 0
Ivu -̥-u-aḷ-. I__ r̥_______ I-u r-t-g-ḷ-. ------------- Ivu r̥tugaḷu.
V lete sa radi chodíme prechádzať. ಬೇ--ಗ-ಕ----್-ಿ-ನಾ-ು-ಹ-ಾ --ವ-ೆ-ೆ-ಹ-ಗುತ್ತ-ವೆ. ಬೇ_______ ನಾ_ ಹ_ ಸೇ___ ಹೋ_____ ಬ-ಸ-ಗ-ಕ-ಲ-ಲ-ಲ- ನ-ವ- ಹ-ಾ ಸ-ವ-ೆ-ೆ ಹ-ಗ-ತ-ತ-ವ-. ------------------------------------------- ಬೇಸಿಗೆಕಾಲದಲ್ಲಿ ನಾವು ಹವಾ ಸೇವನೆಗೆ ಹೋಗುತ್ತೇವೆ. 0
V-s-nt--r-t- --ttu ---ig--ā-a. V______ r̥__ m____ b__________ V-s-n-a r-t- m-t-u b-s-g-k-l-. ------------------------------ Vasanta r̥tu mattu bēsigekāla.
Zima je chladná. ಚ-ಿ-ಾ-ದಲ-ಲ---ಳ- ಇರ----ದೆ. ಚ______ ಚ_ ಇ_____ ಚ-ಿ-ಾ-ದ-್-ಿ ಚ-ಿ ಇ-ು-್-ದ-. ------------------------- ಚಳಿಗಾಲದಲ್ಲಿ ಚಳಿ ಇರುತ್ತದೆ. 0
V------ r-t- ma--- bēs-ge--l-. V______ r̥__ m____ b__________ V-s-n-a r-t- m-t-u b-s-g-k-l-. ------------------------------ Vasanta r̥tu mattu bēsigekāla.
V zime sneží alebo prší. ಚಳಿ----ಲ--ಿ ಹಿ- ಬ--ುತ್ತದೆ-ಅಥ-ಾ--ಳ---ರು---ದೆ. ಚ______ ಹಿ_ ಬೀ____ ಅ__ ಮ_ ಬ_____ ಚ-ಿ-ಾ-ದ-್-ಿ ಹ-ಮ ಬ-ಳ-ತ-ತ-ೆ ಅ-ವ- ಮ-ೆ ಬ-ು-್-ದ-. -------------------------------------------- ಚಳಿಗಾಲದಲ್ಲಿ ಹಿಮ ಬೀಳುತ್ತದೆ ಅಥವಾ ಮಳೆ ಬರುತ್ತದೆ. 0
V--a----r-----a--u ---ige--l-. V______ r̥__ m____ b__________ V-s-n-a r-t- m-t-u b-s-g-k-l-. ------------------------------ Vasanta r̥tu mattu bēsigekāla.
V zime radi zostávame doma. ಚಳ---ಲ-ಲ್-- ಮನೆಯಲ್ಲಿ----ು --್ಟ-ಡು--ತೇವ-. ಚ______ ಮ____ ಇ__ ಇ________ ಚ-ಿ-ಾ-ದ-್-ಿ ಮ-ೆ-ಲ-ಲ- ಇ-ಲ- ಇ-್-ಪ-ು-್-ೇ-ೆ- ---------------------------------------- ಚಳಿಗಾಲದಲ್ಲಿ ಮನೆಯಲ್ಲಿ ಇರಲು ಇಷ್ಟಪಡುತ್ತೇವೆ. 0
Ś----r̥-u --tt--caḷi--la Ś_______ m____ c_______ Ś-r-d-̥-u m-t-u c-ḷ-g-l- ------------------------ Śaradr̥tu mattu caḷigāla
Je chladno. ಚ-ಿ ಆ---್ತಿ-ೆ. ಚ_ ಆ_____ ಚ-ಿ ಆ-ು-್-ಿ-ೆ- -------------- ಚಳಿ ಆಗುತ್ತಿದೆ. 0
Ś-r--r-tu -a--- -aḷ---la Ś_______ m____ c_______ Ś-r-d-̥-u m-t-u c-ḷ-g-l- ------------------------ Śaradr̥tu mattu caḷigāla
Prší. ಮ---ಬ--ತ್ತ--ೆ. ಮ_ ಬ_____ ಮ-ೆ ಬ-ು-್-ಿ-ೆ- -------------- ಮಳೆ ಬರುತ್ತಿದೆ. 0
Ś-r-dr̥tu---ttu -a--g-la Ś_______ m____ c_______ Ś-r-d-̥-u m-t-u c-ḷ-g-l- ------------------------ Śaradr̥tu mattu caḷigāla
Fúka vietor. ಗಾ---ಬ-----ತಿ-ೆ. ಗಾ_ ಬೀ_____ ಗ-ಳ- ಬ-ಸ-ತ-ತ-ದ-. ---------------- ಗಾಳಿ ಬೀಸುತ್ತಿದೆ. 0
.--s--e -ā---bec-----ir--t-de. .______ k___ b______ i________ .-ē-i-e k-l- b-c-a-e i-u-t-d-. ------------------------------ .Bēsige kāla beccage iruttade.
Je teplo. ಸ--ೆ ಆಗು-್ತಿದ-. ಸೆ_ ಆ_____ ಸ-ಖ- ಆ-ು-್-ಿ-ೆ- --------------- ಸೆಖೆ ಆಗುತ್ತಿದೆ. 0
.---ig------ -e----- i----a--. .______ k___ b______ i________ .-ē-i-e k-l- b-c-a-e i-u-t-d-. ------------------------------ .Bēsige kāla beccage iruttade.
Je slnečno. ಸೂರ್---್----ಿ-ು-್ತ-ದ-ದಾ-ೆ. ಸೂ__ ಪ್__________ ಸ-ರ-ಯ ಪ-ರ-ಾ-ಿ-ು-್-ಿ-್-ಾ-ೆ- -------------------------- ಸೂರ್ಯ ಪ್ರಕಾಶಿಸುತ್ತಿದ್ದಾನೆ. 0
.Bēsi-- k-la--ec--ge---uttad-. .______ k___ b______ i________ .-ē-i-e k-l- b-c-a-e i-u-t-d-. ------------------------------ .Bēsige kāla beccage iruttade.
Je jasno. ಹವಾಮ----ಿತ-ರ--ಗ--ೆ. ಹ___ ಹಿ_______ ಹ-ಾ-ಾ- ಹ-ತ-ರ-ಾ-ಿ-ೆ- ------------------- ಹವಾಮಾನ ಹಿತಕರವಾಗಿದೆ. 0
B-si----la-a-l--s-r-a pr---ś-su--ā--. B______________ s____ p______________ B-s-g-k-l-d-l-i s-r-a p-a-ā-i-u-t-n-. ------------------------------------- Bēsigekāladalli sūrya prakāśisuttāne.
Aké je dnes počasie? ಇ--ು--ವಾ-ಾ----ಗ--ೆ? ಇಂ_ ಹ___ ಹೇ___ ಇ-ದ- ಹ-ಾ-ಾ- ಹ-ಗ-ದ-? ------------------- ಇಂದು ಹವಾಮಾನ ಹೇಗಿದೆ? 0
Bē--ge-āla--ll---ū-y- -rak---s-t--ne. B______________ s____ p______________ B-s-g-k-l-d-l-i s-r-a p-a-ā-i-u-t-n-. ------------------------------------- Bēsigekāladalli sūrya prakāśisuttāne.
Dnes je chladno. ಇಂ-ು---ಿ-ಾಗಿ--. ಇಂ_ ಚ_____ ಇ-ದ- ಚ-ಿ-ಾ-ಿ-ೆ- --------------- ಇಂದು ಚಳಿಯಾಗಿದೆ. 0
Bē--ge--la-all--s-r-- -r-kāś--u-tā--. B______________ s____ p______________ B-s-g-k-l-d-l-i s-r-a p-a-ā-i-u-t-n-. ------------------------------------- Bēsigekāladalli sūrya prakāśisuttāne.
Dnes je teplo. ಇಂದ- -ೆಖೆ-ಾ---ೆ ಇಂ_ ಸೆ____ ಇ-ದ- ಸ-ಖ-ಯ-ಗ-ದ- --------------- ಇಂದು ಸೆಖೆಯಾಗಿದೆ 0
Bēs-----la-a--i-nāvu --vā sēvan-g- hō-ut-ēv-. B______________ n___ h___ s_______ h_________ B-s-g-k-l-d-l-i n-v- h-v- s-v-n-g- h-g-t-ē-e- --------------------------------------------- Bēsigekāladalli nāvu havā sēvanege hōguttēve.

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!