Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   nn Nekting 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [sekstifem]

Nekting 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? Er-d----i-g---d-r? E_ d__ r_____ d___ E- d-n r-n-e- d-r- ------------------ Er den ringen dyr? 0
Nie, stojí len sto eur. N-i--h-- -o---r--err--h--d-- eu-o. N___ h__ k_____ b____ h_____ e____ N-i- h-n k-s-a- b-r-e h-n-r- e-r-. ---------------------------------- Nei, han kostar berre hundre euro. 0
Ale mám len päťdesiať. Men------- berre-f-mt-. M__ e_ h__ b____ f_____ M-n e- h-r b-r-e f-m-i- ----------------------- Men eg har berre femti. 0
Si už hotový? Er -- ------? E_ d_ f______ E- d- f-r-i-? ------------- Er du ferdig? 0
Nie, ešte nie. Nei, i--je ---o. N___ i____ e____ N-i- i-k-e e-n-. ---------------- Nei, ikkje enno. 0
Ale hneď budem hotový. M-n-eg er--na-t f-rd--. M__ e_ e_ s____ f______ M-n e- e- s-a-t f-r-i-. ----------------------- Men eg er snart ferdig. 0
Chcel by si ešte polievku? Vi---- -- -ei---up--? V__ d_ h_ m___ s_____ V-l d- h- m-i- s-p-e- --------------------- Vil du ha meir suppe? 0
Nie, už nechcem. N-i --k-- -g -----k-je------i-. N__ t____ e_ v__ i____ h_ m____ N-i t-k-, e- v-l i-k-e h- m-i-. ------------------------------- Nei takk, eg vil ikkje ha meir. 0
Ale ešte jednu zmrzlinu. M-n-eg--i--ha---ir is. M__ e_ v__ h_ m___ i__ M-n e- v-l h- m-i- i-. ---------------------- Men eg vil ha meir is. 0
Bývaš tu už dlho? H-r ------d --- -e---? H__ d_ b___ h__ l_____ H-r d- b-d- h-r l-n-e- ---------------------- Har du budd her lenge? 0
Nie, len jeden mesiac. Ne---b--re --- --n-d. N___ b____ e__ m_____ N-i- b-r-e e-n m-n-d- --------------------- Nei, berre ein månad. 0
Ale poznám už veľa ľudí. Men-e--k-enn-r-m--ge-f--k-alt. M__ e_ k______ m____ f___ a___ M-n e- k-e-n-r m-n-e f-l- a-t- ------------------------------ Men eg kjenner mange folk alt. 0
Ideš zajtra domov? Kø-re--d--heim-i--o----? K_____ d_ h___ i m______ K-y-e- d- h-i- i m-r-o-? ------------------------ Køyrer du heim i morgon? 0
Nie, až cez víkend. N--- ik-je --- i--elg-. N___ i____ f__ i h_____ N-i- i-k-e f-r i h-l-a- ----------------------- Nei, ikkje før i helga. 0
Ale vrátim sa už v nedeľu. M---eg---e- -i-b-k------på --n---e-. M__ e_ k___ t______ a__ p_ s________ M-n e- k-e- t-l-a-e a-t p- s-n-a-e-. ------------------------------------ Men eg kjem tilbake alt på sundagen. 0
Je tvoja dcéra už dospelá? Er--o--e-a--i--ak-e-? E_ d______ d_ v______ E- d-t-e-a d- v-k-e-? --------------------- Er dottera di vaksen? 0
Nie, má iba sedemnásť. N-i,--o-er-be-re s-----. N___ h_ e_ b____ s______ N-i- h- e- b-r-e s-t-e-. ------------------------ Nei, ho er berre sytten. 0
Ale už má priateľa. M---ho --r--ll--ei- ei- k-ær-s-. M__ h_ h__ a_______ e__ k_______ M-n h- h-r a-l-r-i- e-n k-æ-a-t- -------------------------------- Men ho har allereie ein kjærast. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + nynorsk (1-100) MP3 nynorsk (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!