Slovníček fráz

sk Čísla   »   uz Hisoblash

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [etti]

Hisoblash

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina uzbečtina Prehrať Viac
Počítam: M-n h---bl---a-: M__ h___________ M-n h-s-b-a-m-n- ---------------- Men hisoblayman: 0
jeden, dva, tri bi--ikk--uch b__ i___ u__ b-r i-k- u-h ------------ bir ikki uch 0
Počítam do troch. Me- u-----h- hiso--ay---. M__ u_______ h___________ M-n u-h-a-h- h-s-b-a-m-n- ------------------------- Men uchgacha hisoblayman. 0
Počítam ďalej: M-n--isob-ash----avom-eta--n: M__ h__________ d____ e______ M-n h-s-b-a-h-a d-v-m e-a-a-: ----------------------------- Men hisoblashda davom etaman: 0
štyri, päť, šesť, t--t,--esh- -l--, t____ b____ o____ t-r-, b-s-, o-t-, ----------------- tort, besh, olti, 0
sedem, osem, deväť e-t---a--i- t-q--z e___ s_____ t_____ e-t- s-k-i- t-q-i- ------------------ etti sakkiz toqqiz 0
Počítam. h-so--aym-n h__________ h-s-b-a-m-n ----------- hisoblayman 0
Počítaš. si-----obl--siz s__ h__________ s-z h-s-b-a-s-z --------------- siz hisoblaysiz 0
Počíta. A----. A_____ A-t-i- ------ Aytdi. 0
Jeden. Prvý. Bi-- -ir----i. B___ B________ B-r- B-r-n-h-. -------------- Bir. Birinchi. 0
Dva. Druhý. I-ki---kk--c-i-i. I____ I__________ I-k-. I-k-n-h-s-. ----------------- Ikki. Ikkinchisi. 0
Tri. Tretí. Uc---U--i-chisi. U___ U__________ U-h- U-h-n-h-s-. ---------------- Uch. Uchinchisi. 0
Štyri. Štvrtý. Tor-.--orti----s-. T____ T___________ T-r-. T-r-i-c-i-i- ------------------ Tort. Tortinchisi. 0
Päť. Piaty. Besh. --s-i-c-is-. B____ B___________ B-s-. B-s-i-c-i-i- ------------------ Besh. Beshinchisi. 0
Šesť. Šiesty. Ol--. -l-inc-isi. O____ O__________ O-t-. O-t-n-h-s-. ----------------- Olti. Oltinchisi. 0
Sedem. Siedmy. Yetti. E--i--h--i. Y_____ E__________ Y-t-i- E-t-n-h-s-. ------------------ Yetti. Ettinchisi. 0
Osem. Ôsmy. S--k-z.-Sak--z-nc-isi. S______ S_____________ S-k-i-. S-k-i-i-c-i-i- ---------------------- Sakkiz. Sakkizinchisi. 0
Deväť. Deviaty. T---iz.-T--q-----hi. T______ T___________ T-q-i-. T-q-i-i-c-i- -------------------- Toqqiz. Toqqizinchi. 0

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!