Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   uz otgan 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [sakson ikki]

otgan 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina uzbečtina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? T-z-y-r-a--c--qi-is-in-iz -e--k ed---? T__ y_____ c_____________ k____ e_____ T-z y-r-a- c-a-i-i-h-n-i- k-r-k e-i-i- -------------------------------------- Tez yordam chaqirishingiz kerak edimi? 0
Musel si zavolať lekára? S-z s----ko-n- -haq--ishi-g-z k-rak e-im-? S__ s_________ c_____________ k____ e_____ S-z s-i-o-o-n- c-a-i-i-h-n-i- k-r-k e-i-i- ------------------------------------------ Siz shifokorni chaqirishingiz kerak edimi? 0
Musel si zavolať políciu? P-lit--yan-----q----h--e----i-i? P__________ c________ k_________ P-l-t-i-a-i c-a-i-i-h k-r-k-i-i- -------------------------------- Politsiyani chaqirish kerakmidi? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. te--f-n nom-r-ng-z b-r-- ---d--u--- bor--di. t______ n_________ b____ M____ u___ b__ e___ t-l-f-n n-m-r-n-i- b-r-i M-n-a u-a- b-r e-i- -------------------------------------------- telefon nomeringiz bormi Menda ular bor edi. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. Ma---- -o-m-------a ---r -o---d-. M_____ b_____ M____ u___ b__ e___ M-n-i- b-r-i- M-n-a u-a- b-r e-i- --------------------------------- Manzil bormi? Menda ular bor edi. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. Si--a-----ar--a-i--si--o-mi? Men-- s---c-a-- --r --i. S____ s_____ x_______ b_____ M____ s________ b__ e___ S-z-a s-a-a- x-r-t-s- b-r-i- M-n-a s-u-c-a-i b-r e-i- ----------------------------------------------------- Sizda shahar xaritasi bormi? Menda shunchaki bor edi. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. U -z--a-ti-a--el-imi? - o- va--i---k--a---m--i. U o_ v______ k_______ U o_ v______ k___ o______ U o- v-q-i-a k-l-i-i- U o- v-q-i-a k-l- o-m-d-. ----------------------------------------------- U oz vaqtida keldimi? U oz vaqtida kela olmadi. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. U ---ni-topd--i?-U--o----p---l---i. U y____ t_______ U y__ t___ o______ U y-l-i t-p-i-i- U y-l t-p- o-m-d-. ----------------------------------- U yolni topdimi? U yol topa olmadi. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. u----n----s---di-- U-meni t--hu--l-a-i. u s____ t_________ U m___ t____________ u s-z-i t-s-u-d-m- U m-n- t-s-u-o-m-d-. --------------------------------------- u sizni tushundimi U meni tushunolmadi. 0
Prečo si nemohol prísť načas? N--- oz-v-q--d--k----o---di----? N___ o_ v______ k___ o__________ N-g- o- v-q-i-a k-l- o-m-d-n-i-? -------------------------------- Nega oz vaqtida kela olmadingiz? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? Neg---o-ni -o-a ol---i--i-? N___ y____ t___ o__________ N-g- y-l-i t-p- o-m-d-n-i-? --------------------------- Nega yolni topa olmadingiz? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? N--a -ni -----nol-ad---? N___ u__ t______________ N-g- u-i t-s-u-o-m-d-n-? ------------------------ Nega uni tushunolmading? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. Av-obu- y---l--i ----n--‘- ---tida -ela ----d-m. A______ y_______ u____ o__ v______ k___ o_______ A-t-b-s y-‘-l-g- u-h-n o-z v-q-i-a k-l- o-m-d-m- ------------------------------------------------ Avtobus yo‘qligi uchun o‘z vaqtida kela olmadim. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. Men-y--l-t-p--olma--m----un-i me-da xari-- y--q --i. M__ y___ t___ o_______ c_____ m____ x_____ y___ e___ M-n y-‘- t-p- o-m-d-m- c-u-k- m-n-a x-r-t- y-‘- e-i- ---------------------------------------------------- Men yo‘l topa olmadim, chunki menda xarita yo‘q edi. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. M-- u-i t-shu-ol---im- ---nk- musiqa-j--- b-l--d-edi. M__ u__ t_____________ c_____ m_____ j___ b_____ e___ M-n u-i t-s-u-o-m-d-m- c-u-k- m-s-q- j-d- b-l-n- e-i- ----------------------------------------------------- Men uni tushunolmadim, chunki musiqa juda baland edi. 0
Musel som ísť taxíkom. Me--ta-s- -l-s-im-----k e--. M__ t____ o______ k____ e___ M-n t-k-i o-i-h-m k-r-k e-i- ---------------------------- Men taksi olishim kerak edi. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. M-n-shah---xaritas----sot-b----shim k-r-- --i. M__ s_____ x_________ s____ o______ k____ e___ M-n s-a-a- x-r-t-s-n- s-t-b o-i-h-m k-r-k e-i- ---------------------------------------------- Men shahar xaritasini sotib olishim kerak edi. 0
Musel som vypnúť rádio. Men-ra--oni oc---ishga ----ur b--d-m. M__ r______ o_________ m_____ b______ M-n r-d-o-i o-h-r-s-g- m-j-u- b-l-i-. ------------------------------------- Men radioni ochirishga majbur boldim. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 uzbečtina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!