Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   uz uy tozalash

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [on sakkiz]

uy tozalash

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina uzbečtina Prehrať Viac
Dnes je sobota. B--u- ------. B____ s______ B-g-n s-a-b-. ------------- Bugun shanba. 0
Dnes máme čas. B-gun --qtimi----r. B____ v_______ b___ B-g-n v-q-i-i- b-r- ------------------- Bugun vaqtimiz bor. 0
Dnes upratujeme byt. Bugu- -iz ---rti-a-- t------mi-. B____ b__ k_________ t__________ B-g-n b-z k-a-t-r-n- t-z-l-y-i-. -------------------------------- Bugun biz kvartirani tozalaymiz. 0
Čistím kúpeľňu. Me----mmo-n- --z-la--a-. M__ h_______ t__________ M-n h-m-o-n- t-z-l-y-a-. ------------------------ Men hammomni tozalayman. 0
Môj muž umýva auto. Er---m-s--na yuv-di. E___ m______ y______ E-i- m-s-i-a y-v-d-. -------------------- Erim mashina yuvadi. 0
Deti čistia bicykle. Bo-a-a- ----sipe---rn- to-a------i. B______ v_____________ t___________ B-l-l-r v-l-s-p-d-a-n- t-z-l-s-a-i- ----------------------------------- Bolalar velosipedlarni tozalashadi. 0
Stará mama polieva kvety. Bu--m gu--a--i-s-g-r--i. B____ g_______ s________ B-v-m g-l-a-n- s-g-r-d-. ------------------------ Buvim gullarni sugoradi. 0
Deti upratujú detskú izbu. Bola-a- bo--lar -o-as-------ala--adi. B______ b______ x_______ t___________ B-l-l-r b-l-l-r x-n-s-n- t-z-l-s-a-i- ------------------------------------- Bolalar bolalar xonasini tozalashadi. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. E-i- ---lin--t-za--yd-. E___ s______ t_________ E-i- s-o-i-i t-z-l-y-i- ----------------------- Erim stolini tozalaydi. 0
Dávam prádlo do práčky. Men--i--arni --r yu-i-- m---inasig- -o--im. M__ k_______ k__ y_____ m__________ q______ M-n k-r-a-n- k-r y-v-s- m-s-i-a-i-a q-y-i-. ------------------------------------------- Men kirlarni kir yuvish mashinasiga qoydim. 0
Vešiam prádlo. Men----l------l-b -----pm-n. M__ k_______ i___ k_________ M-n k-r-a-n- i-i- k-t-a-m-n- ---------------------------- Men kirlarni ilib ketyapman. 0
Žehlím prádlo. Men -----rn--d-z--l--y---. M__ k_______ d____________ M-n k-r-a-n- d-z-o-l-y-a-. -------------------------- Men kirlarni dazmollayman. 0
Okná sú špinavé. D--az-l-r if-o-. D________ i_____ D-r-z-l-r i-l-s- ---------------- Derazalar iflos. 0
Dlážka je špinavá. Zami--ifl-s. Z____ i_____ Z-m-n i-l-s- ------------ Zamin iflos. 0
Riad je špinavý. I--s--ar i--os. I_______ i_____ I-i-h-a- i-l-s- --------------- Idishlar iflos. 0
Kto umýva okná? D--a----rni---- ----l-y--? D__________ k__ t_________ D-r-z-l-r-i k-m t-z-l-y-i- -------------------------- Derazalarni kim tozalaydi? 0
Kto vysáva? Kim ch-ngyut-oq-a? K__ c_____________ K-m c-a-g-u-m-q-a- ------------------ Kim changyutmoqda? 0
Kto umýva riad? K-- id--hla-ni yu--di? K__ i_________ y______ K-m i-i-h-a-n- y-v-d-? ---------------------- Kim idishlarni yuvadi? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 uzbečtina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !