Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 1   »   kk Қысқа әңгіме 1

20 [dvadsať]

Krátky rozhovor 1

Krátky rozhovor 1

20 [жиырма]

20 [jïırma]

Қысқа әңгіме 1

Qısqa äñgime 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Urobte si pohodlie! Ж-й-ас-----ы--ң-з! Ж_______ о________ Ж-й-а-ы- о-ы-ы-ы-! ------------------ Жайғасып отырыңыз! 0
Qısqa-ä-g-me 1 Q____ ä_____ 1 Q-s-a ä-g-m- 1 -------------- Qısqa äñgime 1
Cíťte sa ako doma! Өз ү---із-е--д-й с-зінің-з! Ө_ ү____________ с_________ Ө- ү-і-і-д-г-д-й с-з-н-ң-з- --------------------------- Өз үйіңіздегідей сезініңіз! 0
Q-sqa -ñgim- 1 Q____ ä_____ 1 Q-s-a ä-g-m- 1 -------------- Qısqa äñgime 1
Čo si dáte na pitie? Не -ше---? Н_ і______ Н- і-е-і-? ---------- Не ішесіз? 0
J-yğa-ı- o-ı--ñız! J_______ o________ J-y-a-ı- o-ı-ı-ı-! ------------------ Jayğasıp otırıñız!
Máte rád / rada hudbu? М-з--а-- -н-т---з ба? М_______ ұ_______ б__ М-з-к-н- ұ-а-а-ы- б-? --------------------- Музыканы ұнатасыз ба? 0
Jayğ-sıp-o-----ı-! J_______ o________ J-y-a-ı- o-ı-ı-ı-! ------------------ Jayğasıp otırıñız!
Páči sa mi klasická hudba. М-- кл--с--а-ы--музык--- ұна--м--. М__ к__________ м_______ ұ________ М-н к-а-с-к-л-қ м-з-к-н- ұ-а-а-ы-. ---------------------------------- Мен классикалық музыканы ұнатамын. 0
Ja-ğa-ı- -tı-ıñ-z! J_______ o________ J-y-a-ı- o-ı-ı-ı-! ------------------ Jayğasıp otırıñız!
Tu sú moje CD. Мына----н-- ---п-----искі---і-. М____ м____ к__________________ М-н-у м-н-ң к-м-а-т-д-с-і-е-і-. ------------------------------- Мынау менің компакт-дискілерім. 0
Ö- -yi---d--i--y--ezi-i-i-! Ö_ ü____________ s_________ Ö- ü-i-i-d-g-d-y s-z-n-ñ-z- --------------------------- Öz üyiñizdegidey seziniñiz!
Hráte na nejaký hudobný nástroj? Қан-ай-да --р-----п-а-о-на--ы- б-? Қ_____ д_ б__ а______ о_______ б__ Қ-н-а- д- б-р а-п-п-а о-н-й-ы- б-? ---------------------------------- Қандай да бір аспапта ойнайсыз ба? 0
Ö---y-ñ-z---i-ey-s-z--iñ--! Ö_ ü____________ s_________ Ö- ü-i-i-d-g-d-y s-z-n-ñ-z- --------------------------- Öz üyiñizdegidey seziniñiz!
Tu je moja gitara. Мын-у-мені---и----м. М____ м____ г_______ М-н-у м-н-ң г-т-р-м- -------------------- Мынау менің гитарам. 0
Öz-ü----z-eg-dey sez-niñiz! Ö_ ü____________ s_________ Ö- ü-i-i-d-g-d-y s-z-n-ñ-z- --------------------------- Öz üyiñizdegidey seziniñiz!
Spievate rád / rada? Ән --т--ы-ұ-а-асыз-б-? Ә_ а_____ ұ_______ б__ Ә- а-т-д- ұ-а-а-ы- б-? ---------------------- Ән айтуды ұнатасыз ба? 0
Ne-işe-iz? N_ i______ N- i-e-i-? ---------- Ne işesiz?
Máte deti? Б-л--а--ңыз-б-р ма? Б__________ б__ м__ Б-л-л-р-ң-з б-р м-? ------------------- Балаларыңыз бар ма? 0
Ne---es--? N_ i______ N- i-e-i-? ---------- Ne işesiz?
Máte psa? И--ңі--б-р---? И_____ б__ м__ И-і-і- б-р м-? -------------- Итіңіз бар ма? 0
N--iş-s-z? N_ i______ N- i-e-i-? ---------- Ne işesiz?
Máte mačku? Мыс--ың-з ----м-? М________ б__ м__ М-с-ғ-ң-з б-р м-? ----------------- Мысығыңыз бар ма? 0
Mwzı-an- ---ta-ı- -a? M_______ u_______ b__ M-z-k-n- u-a-a-ı- b-? --------------------- Mwzıkanı unatasız ba?
Tu sú moje knihy. Мын-у-мен----і----а--м. М____ м____ к__________ М-н-у м-н-ң к-т-п-а-ы-. ----------------------- Мынау менің кітаптарым. 0
M-zı-anı-un-t-----b-? M_______ u_______ b__ M-z-k-n- u-a-a-ı- b-? --------------------- Mwzıkanı unatasız ba?
Práve čítam túto knihu. Қа-і---ы-- к-----ы о--- жат-р--н. Қ____ м___ к______ о___ ж________ Қ-з-р м-н- к-т-п-ы о-ы- ж-т-р-ы-. --------------------------------- Қазір мына кітапты оқып жатырмын. 0
Mwz--an- u---a----ba? M_______ u_______ b__ M-z-k-n- u-a-a-ı- b-? --------------------- Mwzıkanı unatasız ba?
Čo rád / rada čítate? Сіз -е--қығанд------а-ыз? С__ н_ о_______ ұ________ С-з н- о-ы-а-д- ұ-а-а-ы-? ------------------------- Сіз не оқығанды ұнатасыз? 0
M-- k----ïkalıq---zıka-ı -n---mın. M__ k__________ m_______ u________ M-n k-a-s-k-l-q m-z-k-n- u-a-a-ı-. ---------------------------------- Men klassïkalıq mwzıkanı unatamın.
Rád / rada navštevujete koncerty? Сі-г---о---ртке------н-ұ--й--а? С____ к________ б_____ ұ___ м__ С-з-е к-н-е-т-е б-р-а- ұ-а- м-? ------------------------------- Сізге концертке барған ұнай ма? 0
M-- klas---al-q-m-----nı --a-a-ın. M__ k__________ m_______ u________ M-n k-a-s-k-l-q m-z-k-n- u-a-a-ı-. ---------------------------------- Men klassïkalıq mwzıkanı unatamın.
Rád / rada chodievate do divadla? С-зге -----ға -----н-ұ--- -а? С____ т______ б_____ ұ___ м__ С-з-е т-а-р-а б-р-а- ұ-а- м-? ----------------------------- Сізге театрға барған ұнай ма? 0
Men ---------ı--m----anı-un---mı-. M__ k__________ m_______ u________ M-n k-a-s-k-l-q m-z-k-n- u-a-a-ı-. ---------------------------------- Men klassïkalıq mwzıkanı unatamın.
Rád / rada chodievate do opery? С-зге---ера-- ба---н ұн-й м-? С____ о______ б_____ ұ___ м__ С-з-е о-е-а-а б-р-а- ұ-а- м-? ----------------------------- Сізге операға барған ұнай ма? 0
Mı-a- --n---ko-p--t-dï-k----i-. M____ m____ k__________________ M-n-w m-n-ñ k-m-a-t-d-s-i-e-i-. ------------------------------- Mınaw meniñ kompakt-dïskilerim.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + kazaština (1-100) MP3 kazaština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk? Otcovský jazyk!

Kto Vás ako dieťa učil hovoriť? Určite teraz poviete: matka! To si myslí väčšina ľudí na svete. Pojem materinský jazyk existuje takmer u všetkých národov. Poznajú ho Angličania i Číňania. Možno preto, že matky trávia s deťmi viac času. Nové štúdie však došli k iným záverom. Ukazujú, že náš jazyk je väčšinou jazykom našich otcov. Vedci skúmali genetický materiál a jazyky zmiešaných národov. V týchto národoch pochádzali rodičia z rôznych kultúr. Tieto národy vznikli pred mnohými tisícročiami. Dôvodom bolo veľké sťahovanie národov. Genotyp týchto zmiešaných národov bol podrobený vedeckej analýze. Potom bol porovnaný s jazykom národa. Väčšina národov hovorila jazykom svojich mužských predkov. Inými slovami, jazykom danej krajiny je ten, ktorý patrí ku chromozómu Y. Muži si zobrali svoj jazyk so sebou do cudzích krajín. A tamojšie ženy prevzali od mužov nový jazyk. Ale aj dnes náš jazyk výrazne ovplyvňujú otcovia. Malé deti sa pri učení orientujú podľa jazyka svojich otcov. Otcovia s deťmi hovorí oveľa menej. Stavba mužskej vety je tiež jednoduchšia ako ženská. V dôsledku toho je jazyk otcov pre deti vhodnejší. Nezaťažuje ich a ľahšie sa ho naučia. Deti tiež pri hovorení radšej napodobňujú otecka ako mamičku. Neskôr však slovná zásoba matky vytvára jazyk dieťaťa. Náš jazyk teda ovplyvňujú matka aj otec. Mal by sa teda nazývať jazyk rodičovský!