Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   be нечага хацець

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [семдзесят]

70 [semdzesyat]

нечага хацець

nechaga khatsets’

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Хоч-це ---ы--? Х_____ к______ Х-ч-ц- к-р-ц-? -------------- Хочаце курыць? 0
n-ch-g- -ha--ets’ n______ k________ n-c-a-a k-a-s-t-’ ----------------- nechaga khatsets’
Chceli by ste tancovať? Хо-а-- -атанц-ва-ь? Х_____ п___________ Х-ч-ц- п-т-н-а-а-ь- ------------------- Хочаце патанцаваць? 0
nechaga k-a---ts’ n______ k________ n-c-a-a k-a-s-t-’ ----------------- nechaga khatsets’
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Хо-а-- --а-ул--ц-? Х_____ п__________ Х-ч-ц- п-а-у-я-ц-? ------------------ Хочаце прагуляцца? 0
Kh-c--t-e----y-s’? K________ k_______ K-o-h-t-e k-r-t-’- ------------------ Khochatse kuryts’?
Chcel by som fajčiť. Я х-чу -урыц-. Я х___ к______ Я х-ч- к-р-ц-. -------------- Я хачу курыць. 0
K----a-------y---? K________ k_______ K-o-h-t-e k-r-t-’- ------------------ Khochatse kuryts’?
Chcel(a) by si cigaretu? Хо--ш-цы--р--у? Х____ ц________ Х-ч-ш ц-г-р-т-? --------------- Хочаш цыгарэту? 0
Kho---ts- ----t-’? K________ k_______ K-o-h-t-e k-r-t-’- ------------------ Khochatse kuryts’?
Chcel by oheň. Ё- --ча прык-рыць. Ё_ х___ п_________ Ё- х-ч- п-ы-у-ы-ь- ------------------ Ён хоча прыкурыць. 0
Khochat-- -a-a-t-a-----? K________ p_____________ K-o-h-t-e p-t-n-s-v-t-’- ------------------------ Khochatse patantsavats’?
Chcel(a) by som niečo piť. Я -а--ў бы --ха-ел--бы ч-го----у-з- -апіц-. Я х____ б_ / х_____ б_ ч___________ п______ Я х-ц-ў б- / х-ц-л- б- ч-г---е-у-з- п-п-ц-. ------------------------------------------- Я хацеў бы / хацела бы чаго-небудзь папіць. 0
Khoch--s- -a---tsa-----? K________ p_____________ K-o-h-t-e p-t-n-s-v-t-’- ------------------------ Khochatse patantsavats’?
Chcel(a) by som niečo jesť. Я х--е---- /-х-це-а-б- -а-о-неб---ь -ае--і. Я х____ б_ / х_____ б_ ч___________ п______ Я х-ц-ў б- / х-ц-л- б- ч-г---е-у-з- п-е-ц-. ------------------------------------------- Я хацеў бы / хацела бы чаго-небудзь паесці. 0
Kh---a--e -atant-avat--? K________ p_____________ K-o-h-t-e p-t-n-s-v-t-’- ------------------------ Khochatse patantsavats’?
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Я----еў-бы-/-х-ц-ла-бы ----- адп----ь. Я х____ б_ / х_____ б_ т____ а________ Я х-ц-ў б- / х-ц-л- б- т-о-і а-п-ч-ц-. -------------------------------------- Я хацеў бы / хацела бы трохі адпачыць. 0
K-o--a-se pra-ul--ts--a? K________ p_____________ K-o-h-t-e p-a-u-y-t-t-a- ------------------------ Khochatse pragulyatstsa?
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Я ха-е- ---/-х-ц-л---- --------В-- сп-таць. Я х____ б_ / х_____ б_ н____ ў В__ с_______ Я х-ц-ў б- / х-ц-л- б- н-ш-а ў В-с с-ы-а-ь- ------------------------------------------- Я хацеў бы / хацела бы нешта ў Вас спытаць. 0
Kh-ch-t-- --a-u--a--tsa? K________ p_____________ K-o-h-t-e p-a-u-y-t-t-a- ------------------------ Khochatse pragulyatstsa?
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Я х-ц-ў -ы-/ х--е-а б---ас-аб-чы-сьц-----рас---. Я х____ б_ / х_____ б_ В__ а_ ч______ п_________ Я х-ц-ў б- / х-ц-л- б- В-с а- ч-м-ь-і п-п-а-і-ь- ------------------------------------------------ Я хацеў бы / хацела бы Вас аб чымсьці папрасіць. 0
Khoc-a--- pra--l-----sa? K________ p_____________ K-o-h-t-e p-a-u-y-t-t-a- ------------------------ Khochatse pragulyatstsa?
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Я-х-ц-- -- / хацел--бы---с -а---осьці-зап--сі--. Я х____ б_ / х_____ б_ В__ н_ ш______ з_________ Я х-ц-ў б- / х-ц-л- б- В-с н- ш-о-ь-і з-п-а-і-ь- ------------------------------------------------ Я хацеў бы / хацела бы Вас на штосьці запрасіць. 0
Ya-k---h- ku--ts’. Y_ k_____ k_______ Y- k-a-h- k-r-t-’- ------------------ Ya khachu kuryts’.
Čo si želáte, prosím? Што-В--ж---еце? Ш__ В_ ж_______ Ш-о В- ж-д-е-е- --------------- Што Вы жадаеце? 0
Y----a-h-----yt--. Y_ k_____ k_______ Y- k-a-h- k-r-t-’- ------------------ Ya khachu kuryts’.
Želáte si kávu? Жа-аеце ка-ы? Ж______ к____ Ж-д-е-е к-в-? ------------- Жадаеце кавы? 0
Ya -ha--u-kur-t-’. Y_ k_____ k_______ Y- k-a-h- k-r-t-’- ------------------ Ya khachu kuryts’.
Alebo si radšej želáte čaj? А-- -ам -епей-г---аты? А__ В__ л____ г_______ А-о В-м л-п-й г-р-а-ы- ---------------------- Або Вам лепей гарбаты? 0
K-o---sh---y-ar--u? K_______ t_________ K-o-h-s- t-y-a-e-u- ------------------- Khochash tsygaretu?
Chceli by sme ísť domov. М- --ча---ха-- --д-му. М_ х____ е____ д______ М- х-ч-м е-а-ь д-д-м-. ---------------------- Мы хочам ехаць дадому. 0
Kh-cha-- t-ygar---? K_______ t_________ K-o-h-s- t-y-a-e-u- ------------------- Khochash tsygaretu?
Chceli by ste taxík? В-----т-эб-а---а--і? В__ п________ т_____ В-м п-т-э-н-е т-к-і- -------------------- Вам патрэбнае таксі? 0
K-och-s--t-yg-r---? K_______ t_________ K-o-h-s- t-y-a-e-u- ------------------- Khochash tsygaretu?
Chceli by telefonovať. Я-- -о-у-ь -атэл---н-вац-. Я__ х_____ п______________ Я-ы х-ч-ц- п-т-л-ф-н-в-ц-. -------------------------- Яны хочуць патэлефанаваць. 0
En-khoc-a--r---r---’. E_ k_____ p__________ E- k-o-h- p-y-u-y-s-. --------------------- En khocha prykuryts’.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bieloruština (1-100) MP3 bieloruština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.