Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   sv vilja ha något

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [sjuttio]

vilja ha något

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina švédčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Vi-l -i r-ka? V___ n_ r____ V-l- n- r-k-? ------------- Vill ni röka? 0
Chceli by ste tancovať? Vil- -i-da--a? V___ n_ d_____ V-l- n- d-n-a- -------------- Vill ni dansa? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? V-l-----gå ut-oc- gå? V___ n_ g_ u_ o__ g__ V-l- n- g- u- o-h g-? --------------------- Vill ni gå ut och gå? 0
Chcel by som fajčiť. Jag s-u----v-l-a -ö--. J__ s_____ v____ r____ J-g s-u-l- v-l-a r-k-. ---------------------- Jag skulle vilja röka. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Vi---du----en-c--a-e-t? V___ d_ h_ e_ c________ V-l- d- h- e- c-g-r-t-? ----------------------- Vill du ha en cigarett? 0
Chcel by oheň. H-n--i-l h--e-d. H__ v___ h_ e___ H-n v-l- h- e-d- ---------------- Han vill ha eld. 0
Chcel(a) by som niečo piť. J-g--k-l-e-----a--a--å-ot-a---------. J__ s_____ v____ h_ n____ a__ d______ J-g s-u-l- v-l-a h- n-g-t a-t d-i-k-. ------------------------------------- Jag skulle vilja ha något att dricka. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Jag -kull---ilj- --a--åg--. J__ s_____ v____ ä__ n_____ J-g s-u-l- v-l-a ä-a n-g-t- --------------------------- Jag skulle vilja äta något. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. J-g-s-ul-e --lj-------mig--it-. J__ s_____ v____ v___ m__ l____ J-g s-u-l- v-l-a v-l- m-g l-t-. ------------------------------- Jag skulle vilja vila mig lite. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. J-- -k--le -i--- f-å--------g-t. J__ s_____ v____ f____ e_ n_____ J-g s-u-l- v-l-a f-å-a e- n-g-t- -------------------------------- Jag skulle vilja fråga er något. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. J-g-s-ulle--il-a-be-er o--nå-o-. J__ s_____ v____ b_ e_ o_ n_____ J-g s-u-l- v-l-a b- e- o- n-g-t- -------------------------------- Jag skulle vilja be er om något. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Ja--sku----v--j---jud--i--er-på---got. J__ s_____ v____ b____ i_ e_ p_ n_____ J-g s-u-l- v-l-a b-u-a i- e- p- n-g-t- -------------------------------------- Jag skulle vilja bjuda in er på något. 0
Čo si želáte, prosím? V-d vi-- ----a? V__ v___ n_ h__ V-d v-l- n- h-? --------------- Vad vill ni ha? 0
Želáte si kávu? V-----i--- -- -a---? V___ n_ h_ e_ k_____ V-l- n- h- e- k-f-e- -------------------- Vill ni ha en kaffe? 0
Alebo si radšej želáte čaj? E--er-s--ll------e---e v-l----a-en -e? E____ s_____ n_ h_____ v____ h_ e_ t__ E-l-r s-u-l- n- h-l-r- v-l-a h- e- t-? -------------------------------------- Eller skulle ni hellre vilja ha en te? 0
Chceli by sme ísť domov. Vi s-ull- vil---------m. V_ s_____ v____ å__ h___ V- s-u-l- v-l-a å-a h-m- ------------------------ Vi skulle vilja åka hem. 0
Chceli by ste taxík? Vi-l n- h- en t-x-? V___ n_ h_ e_ t____ V-l- n- h- e- t-x-? ------------------- Vill ni ha en taxi? 0
Chceli by telefonovať. D--v--- r--g-. D_ v___ r_____ D- v-l- r-n-a- -------------- De vill ringa. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + švédčina (1-100) MP3 švédčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.