Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   th ชอบ / อยาก

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [เจ็ดสิบ]

jèt-sìp

ชอบ / อยาก

châwp-à-yâk

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina thajčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? คุณอ-าก-ูบบ--รี--หม? คุ______________ ค-ณ-ย-ก-ู-บ-ห-ี-ไ-ม- -------------------- คุณอยากสูบบุหรี่ไหม? 0
c-â-------a-k c__________ c-a-w---̀-y-̂- -------------- châwp-à-yâk
Chceli by ste tancovať? คุณ-ย-ก-ต้นร--หม? คุ_____________ ค-ณ-ย-ก-ต-น-ำ-ห-? ----------------- คุณอยากเต้นรำไหม? 0
ch---p----ya-k c__________ c-a-w---̀-y-̂- -------------- châwp-à-yâk
Chceli by ste sa ísť prechádzať? คุณ------เด--เ-่น-หม? คุ_________________ ค-ณ-ย-ก-ป-ด-น-ล-น-ห-? --------------------- คุณอยากไปเดินเล่นไหม? 0
ko-n-à-y----s-̀op-bo---r-̀e----i k__________________________ k-o---̀-y-̂---o-o---o-o-r-̀---a-i --------------------------------- koon-à-yâk-sòop-bòo-rèe-mǎi
Chcel by som fajčiť. ผม - --ฉ-น-อ-าก-ะสูบบ--รี่ ผ_ / ดิ__ อ__________ ผ- / ด-ฉ-น อ-า-จ-ส-บ-ุ-ร-่ -------------------------- ผม / ดิฉัน อยากจะสูบบุหรี่ 0
k-o--à-------o--p--o-o-r----ma-i k__________________________ k-o---̀-y-̂---o-o---o-o-r-̀---a-i --------------------------------- koon-à-yâk-sòop-bòo-rèe-mǎi
Chcel(a) by si cigaretu? ค-----ก-ด-บุหร--ส-ก-ว---ม? คุ___________________ ค-ณ-ย-ก-ด-บ-ห-ี-ส-ก-ว-ไ-ม- -------------------------- คุณอยากได้บุหรี่สักมวนไหม? 0
koon-----â---òop--òo-re-e-mǎi k__________________________ k-o---̀-y-̂---o-o---o-o-r-̀---a-i --------------------------------- koon-à-yâk-sòop-bòo-rèe-mǎi
Chcel by oheň. เข-อย-กไ-----ช-ก เ_____________ เ-า-ย-ก-ด-ไ-แ-็- ---------------- เขาอยากได้ไฟแช็ก 0
koon--̀-ya-----ên--am-ma-i k______________________ k-o---̀-y-̂---h-̂---a---a-i --------------------------- koon-à-yâk-dhên-ram-mǎi
Chcel(a) by som niečo piť. ผม-/ ----น --า-ดื-----ร-น่อย ผ_ / ดิ__ อ_____________ ผ- / ด-ฉ-น อ-า-ด-่-อ-ไ-ห-่-ย ---------------------------- ผม / ดิฉัน อยากดื่มอะไรหน่อย 0
k-o---̀--a----hên-r-m--ǎi k______________________ k-o---̀-y-̂---h-̂---a---a-i --------------------------- koon-à-yâk-dhên-ram-mǎi
Chcel(a) by som niečo jesť. ผ----ดิ-ัน--ย-กทา---ไรหน--ย ผ_ / ดิ__ อ______________ ผ- / ด-ฉ-น อ-า-ท-น-ะ-ร-น-อ- --------------------------- ผม / ดิฉัน อยากทานอะไรหน่อย 0
k-on-a---âk-dh-̂---a----̌i k______________________ k-o---̀-y-̂---h-̂---a---a-i --------------------------- koon-à-yâk-dhên-ram-mǎi
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. ผ--- ดิฉ-น-อยาก--ก--อ-หน--ย ผ_ / ดิ__ อ____________ ผ- / ด-ฉ-น อ-า-พ-ก-่-น-น-อ- --------------------------- ผม / ดิฉัน อยากพักผ่อนหน่อย 0
ko------y-----h------̶n----n-m-̌i k___________________________ k-o---̀-y-̂---h-i-d-r-n-l-̂---a-i --------------------------------- koon-à-yâk-bhai-der̶n-lên-mǎi
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. ผ- - ดิ--น--------อ--ร--ณ-น-อย ผ_ / ดิ__ อ________________ ผ- / ด-ฉ-น อ-า-ถ-ม-ะ-ร-ุ-ห-่-ย ------------------------------ ผม / ดิฉัน อยากถามอะไรคุณหน่อย 0
k-on-à----k-bhai--er---le-n-m-̌i k___________________________ k-o---̀-y-̂---h-i-d-r-n-l-̂---a-i --------------------------------- koon-à-yâk-bhai-der̶n-lên-mǎi
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. ผ- / ด---- -ยา--อ-้อ-อ-------น่อย ผ_ / ดิ__ อ__________________ ผ- / ด-ฉ-น อ-า-ข-ร-อ-อ-ไ-ค-ณ-น-อ- --------------------------------- ผม / ดิฉัน อยากขอร้องอะไรคุณหน่อย 0
koon-à-ya-k-bha----r-n-l----ma-i k___________________________ k-o---̀-y-̂---h-i-d-r-n-l-̂---a-i --------------------------------- koon-à-yâk-bhai-der̶n-lên-mǎi
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. ผ- - -ิ--น--ย---ะ-ลี-ยง--ณ ผ_ / ดิ__ อ___________ ผ- / ด-ฉ-น อ-า-จ-เ-ี-ย-ค-ณ -------------------------- ผม / ดิฉัน อยากจะเลี้ยงคุณ 0
p-̌m--ì----̌---̀-yâ---a--s---p-bò-----e p________________________________ p-̌---i---h-̌---̀-y-̂---a---o-o---o-o-r-̀- ------------------------------------------ pǒm-dì-chǎn-à-yâk-jà-sòop-bòo-rèe
Čo si želáte, prosím? คุ-จะร-บ-ะไร---ค----/ -ะ? คุ__________ ค__ / ค__ ค-ณ-ะ-ั-อ-ไ-ด- ค-ั- / ค-? ------------------------- คุณจะรับอะไรดี ครับ / คะ? 0
pǒ----̀-c-a----̀--------̀---̀o--b----r--e p________________________________ p-̌---i---h-̌---̀-y-̂---a---o-o---o-o-r-̀- ------------------------------------------ pǒm-dì-chǎn-à-yâk-jà-sòop-bòo-rèe
Želáte si kávu? คุณจะ--บ--แ-ไห- ครับ /-ค-? คุ____________ ค__ / ค__ ค-ณ-ะ-ั-ก-แ-ไ-ม ค-ั- / ค-? -------------------------- คุณจะรับกาแฟไหม ครับ / คะ? 0
p--m--ì-chǎ--à--â---à---̀op-b-̀---èe p________________________________ p-̌---i---h-̌---̀-y-̂---a---o-o---o-o-r-̀- ------------------------------------------ pǒm-dì-chǎn-à-yâk-jà-sòop-bòo-rèe
Alebo si radšej želáte čaj? ห--อ-่-คุ-จ----ช----คร---- ค-? ห_____________ ค__ / ค__ ห-ื-ว-า-ุ-จ-ร-บ-า-ี ค-ั- / ค-? ------------------------------ หรือว่าคุณจะรับชาดี ครับ / คะ? 0
koo--a----̂k-d-̂--bò--r--e--à-------ma-i k__________________________________ k-o---̀-y-̂---a-i-b-̀---e-e-s-̀---u-n-m-̌- ------------------------------------------ koon-à-yâk-dâi-bòo-rèe-sàk-muan-mǎi
Chceli by sme ísť domov. เ----ากจ---บ-ถก--บ---น เ__________________ เ-า-ย-ก-ะ-ั-ร-ก-ั-บ-า- ---------------------- เราอยากจะขับรถกลับบ้าน 0
k-o--a-----k--a-i---̀----̀e-sà-----n-m-̌i k__________________________________ k-o---̀-y-̂---a-i-b-̀---e-e-s-̀---u-n-m-̌- ------------------------------------------ koon-à-yâk-dâi-bòo-rèe-sàk-muan-mǎi
Chceli by ste taxík? คุ--ต-อง-า-ร--ท็กซี-ไห-? คุ_ ต้_______________ ค-ณ ต-อ-ก-ร-ถ-ท-ก-ี-ไ-ม- ------------------------ คุณ ต้องการรถแท็กซี่ไหม? 0
k-o--a---a----âi-bò--rè--sàk-mu---m--i k__________________________________ k-o---̀-y-̂---a-i-b-̀---e-e-s-̀---u-n-m-̌- ------------------------------------------ koon-à-yâk-dâi-bòo-rèe-sàk-muan-mǎi
Chceli by telefonovať. พ-กเ-า-ยากโ---ั-ท์ พ_______________ พ-ก-ข-อ-า-โ-ร-ั-ท- ------------------ พวกเขาอยากโทรศัพท์ 0
k-----̀--a-k-da-------c--́k k_____________________ k-̌---̀-y-̂---a-i-f-i-c-æ-k --------------------------- kǎo-à-yâk-dâi-fai-chǽk

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.