Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   ml കഴിഞ്ഞ 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [എൺപത്തിയൊന്ന്]

81 [enpathiyonnu]

കഴിഞ്ഞ 1

kazhinja 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina malajámčina Prehrať Viac
písať എഴുതുക എ___ എ-ു-ു- ------ എഴുതുക 0
kazhin-a-1 k_______ 1 k-z-i-j- 1 ---------- kazhinja 1
Písal list. അവൻ---ു -ത-ത----ി. അ__ ഒ_ ക_____ അ-ൻ ഒ-ു ക-്-െ-ു-ി- ------------------ അവൻ ഒരു കത്തെഴുതി. 0
kazhi--a 1 k_______ 1 k-z-i-j- 1 ---------- kazhinja 1
A ona písala pohľadnicu. അവ- ഒര- --ർ-- എ----. അ__ ഒ_ കാ__ എ___ അ-ൾ ഒ-ു ക-ർ-് എ-ു-ി- -------------------- അവൾ ഒരു കാർഡ് എഴുതി. 0
ezh--huka e________ e-h-t-u-a --------- ezhuthuka
čítať വ-യ--്ചു വാ___ വ-യ-ച-ച- -------- വായിച്ചു 0
ezhu----a e________ e-h-t-u-a --------- ezhuthuka
Ćítal časopis. അവ----ു---സിക---യ-ച്--. അ__ ഒ_ മാ__ വാ____ അ-ൻ ഒ-ു മ-സ-ക വ-യ-ച-ച-. ----------------------- അവൻ ഒരു മാസിക വായിച്ചു. 0
ez-ut--ka e________ e-h-t-u-a --------- ezhuthuka
A ona čítala knihu. അവൾ--രു പു--ത-ം-വായിച---. അ__ ഒ_ പു___ വാ____ അ-ൾ ഒ-ു പ-സ-ത-ം വ-യ-ച-ച-. ------------------------- അവൾ ഒരു പുസ്തകം വായിച്ചു. 0
a--n --u--a-h--h-thi. a___ o__ k___________ a-a- o-u k-t-e-h-t-i- --------------------- avan oru kathezhuthi.
vziať, zobrať എ-ുക-കുക എ____ എ-ു-്-ു- -------- എടുക്കുക 0
a-a- oru ka--e------. a___ o__ k___________ a-a- o-u k-t-e-h-t-i- --------------------- avan oru kathezhuthi.
Vzal si cigaretu. അവൻ -രു------്റ--എടുത്തു. അ__ ഒ_ സി____ എ____ അ-ൻ ഒ-ു സ-ഗ-റ-റ- എ-ു-്-ു- ------------------------- അവൻ ഒരു സിഗരറ്റ് എടുത്തു. 0
a--n---u kat-e-hu-hi. a___ o__ k___________ a-a- o-u k-t-e-h-t-i- --------------------- avan oru kathezhuthi.
Vzala si kúsok čokolády. അ---ഒര- ക-ണം-ചോക------് -ടുത--ു. അ__ ഒ_ ക__ ചോ____ എ____ അ-ൾ ഒ-ു ക-ണ- ച-ക-ല-റ-റ- എ-ു-്-ു- -------------------------------- അവൾ ഒരു കഷണം ചോക്ലേറ്റ് എടുത്തു. 0
a-a- -r---aa-- -z--t-i. a___ o__ k____ e_______ a-a- o-u k-a-d e-h-t-i- ----------------------- aval oru kaard ezhuthi.
On bol neverný, ale ona bola verná. അ-- --ി-്--്ത-ാ-ി-ു-്-ു,-പക--േ --- വ-ശ്വസ----യി-ു--നു. അ__ അ___________ പ__ അ__ വി__________ അ-ൻ അ-ി-്-സ-ത-ാ-ി-ു-്-ു- പ-്-േ അ-ൾ വ-ശ-വ-്-യ-യ-ര-ന-ന-. ------------------------------------------------------ അവൻ അവിശ്വസ്തനായിരുന്നു, പക്ഷേ അവൾ വിശ്വസ്തയായിരുന്നു. 0
a----oru k---d-----th-. a___ o__ k____ e_______ a-a- o-u k-a-d e-h-t-i- ----------------------- aval oru kaard ezhuthi.
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. അവൻ മ-ി--ായ-രുന്-ു,--ക--േ---ൾ -ിര-്--ല--ിര--്ന-. അ__ മ________ പ__ അ__ തി_________ അ-ൻ മ-ി-ന-യ-ര-ന-ന-, പ-്-േ അ-ൾ ത-ര-്-ി-ാ-ി-ു-്-ു- ------------------------------------------------ അവൻ മടിയനായിരുന്നു, പക്ഷേ അവൾ തിരക്കിലായിരുന്നു. 0
av---or- --a---ez-uthi. a___ o__ k____ e_______ a-a- o-u k-a-d e-h-t-i- ----------------------- aval oru kaard ezhuthi.
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. അവൻ----ദ---ായ-ര--്----പ-്ഷ- -വ- -മ-പ---യ---ര-ന്നു. അ__ ദ_________ പ__ അ__ സ__________ അ-ൻ ദ-ി-്-ന-യ-ര-ന-ന-, പ-്-േ അ-ൾ സ-്-ന-ന-ാ-ി-ു-്-ു- -------------------------------------------------- അവൻ ദരിദ്രനായിരുന്നു, പക്ഷേ അവൾ സമ്പന്നയായിരുന്നു. 0
vaay---u v_______ v-a-i-h- -------- vaayichu
Nemal peniaze, ale dlhy. കട-----്ലാത- പണ-ില--ാ------ന-. ക_______ പ_________ ക-ങ-ങ-ല-ല-ത- പ-മ-ല-ല-യ-ര-ന-ന-. ------------------------------ കടങ്ങളല്ലാതെ പണമില്ലായിരുന്നു. 0
vaayi--u v_______ v-a-i-h- -------- vaayichu
Nemal šťastie, ale smolu. അവ- ----യ--നല്ല,-ന--ഭാഗ്-വാ-ാ--രു-്--. അ__ ഭാ_______ നി___________ അ-ൻ ഭ-ഗ-യ-ാ-ല-ല- ന-ർ-ാ-്-വ-ന-യ-ര-ന-ന-. -------------------------------------- അവൻ ഭാഗ്യവാനല്ല, നിർഭാഗ്യവാനായിരുന്നു. 0
v-ayic-u v_______ v-a-i-h- -------- vaayichu
Nemal úspech, ale neúspech. അവൻ--ി---ച്--ല്ല,-പ---- ----യ-----്--. അ__ വി_______ പ__ പ________ അ-ൻ വ-ജ-ി-്-ി-്-, പ-്-േ പ-ാ-യ-്-െ-്-ു- -------------------------------------- അവൻ വിജയിച്ചില്ല, പക്ഷേ പരാജയപ്പെട്ടു. 0
a--------m--s----v-a-i-h-. a___ o__ m______ v________ a-a- o-u m-a-i-a v-a-i-h-. -------------------------- avan oru maasika vaayichu.
Nebol spokojný, ale nespokojný. അയാ- തൃപ-തനാ-ി-്-,-അ-ൃ-്----ി--ന--ു. അ__ തൃ_______ അ_________ അ-ാ- ത-പ-ത-ാ-ി-്-, അ-ൃ-്-ന-യ-ര-ന-ന-. ------------------------------------ അയാൾ തൃപ്തനായില്ല, അതൃപ്തനായിരുന്നു. 0
av-- -ru m----k--v-ay-chu. a___ o__ m______ v________ a-a- o-u m-a-i-a v-a-i-h-. -------------------------- avan oru maasika vaayichu.
Nebol šťastný, ale nešťastný. അവ- സന-തോ--ാ-ല-ല,-അസന---ഷ-ട---ിരു--നു. അ__ സ________ അ___________ അ-ൻ സ-്-ോ-വ-ന-്-, അ-ന-ത-ഷ-ട-ാ-ി-ു-്-ു- -------------------------------------- അവൻ സന്തോഷവാനല്ല, അസന്തുഷ്ടനായിരുന്നു. 0
avan o-u-ma--i-a --a-i-hu. a___ o__ m______ v________ a-a- o-u m-a-i-a v-a-i-h-. -------------------------- avan oru maasika vaayichu.
Nebol sympatický, ale nesympatický. അവ- -ഷ---്--ട്-ില--, ഇ-്ടപ-പ----ില്-. അ__ ഇ_________ ഇ_________ അ-ൻ ഇ-്-പ-പ-ട-ട-ല-ല- ഇ-്-പ-പ-ട-ട-ല-ല- ------------------------------------- അവൻ ഇഷ്ടപ്പെട്ടില്ല, ഇഷ്ടപ്പെട്ടില്ല. 0
a-a--o-u p-stha-am--aa----u. a___ o__ p________ v________ a-a- o-u p-s-h-k-m v-a-i-h-. ---------------------------- aval oru pusthakam vaayichu.

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...