Slovníček fráz

sk o niečo poprosiť   »   ha don neman wani abu

74 [sedemdesiatštyri]

o niečo poprosiť

o niečo poprosiť

74 [sabain da hudu]

don neman wani abu

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hauština Prehrať Viac
Môžete mi ostrihať vlasy? z-----y- aske mi---a--i z___ i__ a___ m__ g____ z-k- i-a a-k- m-n g-s-i ----------------------- zaki iya aske min gashi 0
Nie príliš na krátko, prosím. B--ga-ere -a d-n Al-a-. B_ g_____ b_ d__ A_____ B- g-j-r- b- d-n A-l-h- ----------------------- Ba gajere ba don Allah. 0
Trochu kratšie, prosím. Y- ɗ-- -a--r-a, -o--A--ah. Y_ ɗ__ g_______ d__ A_____ Y- ɗ-n g-j-r-a- d-n A-l-h- -------------------------- Ya ɗan gajarta, don Allah. 0
Môžete vyvolať fotky? Z--k--iya ---ak- ho-una? Z_ k_ i__ h_____ h______ Z- k- i-a h-ɓ-k- h-t-n-? ------------------------ Za ku iya haɓaka hotuna? 0
Fotky sú na CD. H--u-an--u-- --- -D. H______ s___ k__ C__ H-t-n-n s-n- k-n C-. -------------------- Hotunan suna kan CD. 0
Fotky sú vo fotoaparáte. Hot---n -un- c-k-- k-m-r-. H______ s___ c____ k______ H-t-n-n s-n- c-k-n k-m-r-. -------------------------- Hotunan suna cikin kamara. 0
Môžete opraviť tie hodiny? Z--- i-- ---r- ag-go? Z_ a i__ g____ a_____ Z- a i-a g-a-a a-o-o- --------------------- Za a iya gyara agogo? 0
Sklo je rozbité. G-l--h-- -a-ka-ye. G_______ y_ k_____ G-l-s-i- y- k-r-e- ------------------ Gilashin ya karye. 0
Batéria je prázdna. Ba-u-in ---ko--e. B______ f____ n__ B-t-r-n f-n-o n-. ----------------- Baturin fanko ne. 0
Môžete vyžehliť tú košeľu? Za------ -u-- r--ar? Z_ a i__ g___ r_____ Z- a i-a g-g- r-g-r- -------------------- Za a iya guga rigar? 0
Môžete vyčistiť tie nohavice? Z--a --a ---f--ce w-ndo? Z_ a i__ t_______ w_____ Z- a i-a t-a-t-c- w-n-o- ------------------------ Za a iya tsaftace wando? 0
Môžete opraviť tie topánky? Z--a-iy- -y-ra ta---ma? Z_ a i__ g____ t_______ Z- a i-a g-a-a t-k-l-a- ----------------------- Za a iya gyara takalma? 0
Môžete mi dať oheň? z- ---iy- -- n- h---e z_ k_ i__ b_ n_ h____ z- k- i-a b- n- h-s-e --------------------- za ku iya ba ni haske 0
Máte zápalky alebo zapaľovač? Kun- -a--------k---u-a? K___ d_ a_____ k_ w____ K-n- d- a-h-n- k- w-t-? ----------------------- Kuna da ashana ko wuta? 0
Máte popolník? Kuna-d-----a? K___ d_ t____ K-n- d- t-k-? ------------- Kuna da toka? 0
Fajčíte cigary? K-n- s----ta-a si--r-? K___ s___ t___ s______ K-n- s-a- t-b- s-g-r-? ---------------------- Kuna shan taba sigari? 0
Fajčíte cigarety? Kun- ---n ---a ---a-i? K___ s___ t___ s______ K-n- s-a- t-b- s-g-r-? ---------------------- Kuna shan taba sigari? 0
Fajčíte fajku? Ku----ha- ta-a but-tu? K___ s___ t___ b______ K-n- s-a- t-b- b-t-t-? ---------------------- Kuna shan taba bututu? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 hauština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a čítanie

Učenie a čítanie patrí k sebe. Platí to samozrejme dvojnásobne pri učení cudzích jazykov. Kto sa chce naučiť nový jazyk, musí prečítať veľa textov. Keď čítame literatúru v cudzom jazyku, spracovávame celé vety. Náš mozog sa tak učí slovnú zásobu a gramatiku v kontexte. To mu pomáha ukladať nové informácie. Naša pamäť si horšie pamätá samostatné slová. Pri čítaní sa tiež učíme, aký význam môžu slová mať. A vyvinieme si tak cit pre nový jazyk. Cudzojazyčná literatúra nesmie byť samozrejme príliš ťažká. Moderné poviedky alebo detektívky bývajú často pútavé. Denná tlač má tú výhodu, že je vždy aktuálna. Knihy pre deti alebo komiksy sú tiež vhodné na učenie. Obrázky pomáhajú lepšie pochopiť nové slová. Nehľadiac na to, akú literatúru zvolíte - mala by byť pútavá! Znamená to, že dej by mal byť živý, aby bol jazyk dostatočne rôznorodý. Ak nič také nenájdete, možno použiť aj špeciálne učebnice. Existuje veľa kníh s jednoduchými textami pre začiatočníkov. Pri čítaní je vždy dôležité používať slovník. Akonáhle niektorému slovu nerozumiete, mali by ste si ho nájsť. Náš mozog sa pri čítaní aktivuje a učí sa nové veci rýchlejšie. Vytvorte si súbor pre všetky slová, ktorým nerozumiete. Tieto slová si potom môžete často prezerať. Tiež je dobré si neznáme slová v texte zvýrazňovať. Ďalší krát ich tak okamžite spoznáte. Kto v cudzom jazyku často číta, robí väčšie pokroky. Náš mozog sa totiž rýchlo naučí cudziu reč napodobňovať. Môže sa stať, že raz budete v cudzom jazyku aj myslieť ...