Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   ps عام ترانسپورت

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [ شپږ دیرش ]

36 [ شپږ دیرش ]

عام ترانسپورت

aām trānsport

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina paštčina Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? د ب--ت-ځ---چیرته-دی؟ د ب_ ت____ چ____ د__ د ب- ت-ځ-ی چ-ر-ه د-؟ -------------------- د بس تمځای چیرته دی؟ 0
aā- -r-n---rt a__ t________ a-m t-ā-s-o-t ------------- aām trānsport
Ktorý autobus ide do centra? کوم--- م-ک---ه -ي؟ ک__ ب_ م___ ت_ ځ__ ک-م ب- م-ک- ت- ځ-؟ ------------------ کوم بس مرکز ته ځي؟ 0
a-m -rā-s--rt a__ t________ a-m t-ā-s-o-t ------------- aām trānsport
Ktorou linkou musím ísť? ز- ک-م--می- -س--ا-لم؟ ز_ ک__ ش___ ب_ و_____ ز- ک-م ش-ی- ب- و-خ-م- --------------------- زه کوم شمیر بس واخلم؟ 0
د بس--مځ-ی---ر-ه-دی؟ د ب_ ت____ چ____ د__ د ب- ت-ځ-ی چ-ر-ه د-؟ -------------------- د بس تمځای چیرته دی؟
Musím prestúpiť? ا-ا ---بسون- --ل کړم؟ ا__ ز_ ب____ ب__ ک___ ا-ا ز- ب-و-ه ب-ل ک-م- --------------------- ایا زه بسونه بدل کړم؟ 0
د--س تمځ-ی----ت--د-؟ د ب_ ت____ چ____ د__ د ب- ت-ځ-ی چ-ر-ه د-؟ -------------------- د بس تمځای چیرته دی؟
Kde musím prestúpiť? ز---یر-ه--ی--ګا-ي --ل-کړم؟ ز_ چ____ ر__ ګ___ ب__ ک___ ز- چ-ر-ه ر-ل ګ-ډ- ب-ل ک-م- -------------------------- زه چیرته ریل ګاډي بدل کړم؟ 0
د-----مځ---چ------ی؟ د ب_ ت____ چ____ د__ د ب- ت-ځ-ی چ-ر-ه د-؟ -------------------- د بس تمځای چیرته دی؟
Koľko stojí cestovný lístok? د-ټکټ-ق-------ر- ده؟ د ټ__ ق___ څ____ د__ د ټ-ټ ق-م- څ-م-ه د-؟ -------------------- د ټکټ قیمت څومره ده؟ 0
ک---بس --ک- ته-ځ-؟ ک__ ب_ م___ ت_ ځ__ ک-م ب- م-ک- ت- ځ-؟ ------------------ کوم بس مرکز ته ځي؟
Koľko zastávok je to ešte do centra? ښ----- -ت-سو-په---ره-کې به-څومره-ب--نه --؟ ښ__ ت_ س____ پ_ ل___ ک_ ب_ څ____ ب____ و__ ښ-ر ت- س-ا-و پ- ل-ر- ک- ب- څ-م-ه ب-و-ه و-؟ ------------------------------------------ ښار ته ستاسو په لاره کې به څومره بسونه وی؟ 0
کو--بس-مر-- ت- ځ-؟ ک__ ب_ م___ ت_ ځ__ ک-م ب- م-ک- ت- ځ-؟ ------------------ کوم بس مرکز ته ځي؟
Tu musíte vystúpiť. ت--و-د-ت- ---ه---. ت___ د___ ښ___ ش__ ت-س- د-ت- ښ-ت- ش-. ------------------ تاسو دلته ښکته شئ. 0
کو- ----رکز ته --؟ ک__ ب_ م___ ت_ ځ__ ک-م ب- م-ک- ت- ځ-؟ ------------------ کوم بس مرکز ته ځي؟
Musíte vystúpiť vzadu. ت----له ش- څخه-به----. ت___ ل_ ش_ څ__ ب__ ش__ ت-س- ل- ش- څ-ه ب-ر ش-. ---------------------- تاسو له شا څخه بهر شئ. 0
z- ko- -m-r-bs --ǩlm z_ k__ š___ b_ o____ z- k-m š-y- b- o-ǩ-m -------------------- za kom šmyr bs oāǩlm
Ďalšie metro príde o 5 minút. ر-ت-و-ک---ب--و---- 5-د---و--------. ر_______ س_____ پ_ 5 د____ ک_ ر____ ر-ت-و-ک- س-ا-و- پ- 5 د-ی-و ک- ر-ځ-. ----------------------------------- راتلونکی سباوون په 5 دقیقو کې راځي. 0
za-kom-š-yr-bs oāǩlm z_ k__ š___ b_ o____ z- k-m š-y- b- o-ǩ-m -------------------- za kom šmyr bs oāǩlm
Ďalšia električka príde o 10 minút. رات-ونک---را- پ--1-----ق- کې ر--ي. ر_______ ټ___ پ_ 1_ د____ ک_ ر____ ر-ت-و-ک- ټ-ا- پ- 1- د-ی-و ک- ر-ځ-. ---------------------------------- راتلونکی ټرام په 10 دقیقو کې راځي. 0
z- --m-šm-r--s -āǩlm z_ k__ š___ b_ o____ z- k-m š-y- b- o-ǩ-m -------------------- za kom šmyr bs oāǩlm
Ďalší autobus príde o 15 minút. ر-تلو-کی--س پ--1- -ق-قو -ې --ځي. ر_______ ب_ پ_ 1_ د____ ک_ ر____ ر-ت-و-ک- ب- پ- 1- د-ی-و ک- ر-ځ-. -------------------------------- راتلونکی بس په 15 دقیقو کې راځي. 0
āy- za-bs--a-b-l-k-m ā__ z_ b____ b__ k__ ā-ā z- b-o-a b-l k-m -------------------- āyā za bsona bdl kṟm
Kedy ide posledné metro? ور----ۍ -----------ځ-؟ و______ س_____ ک__ ځ__ و-و-ت-ۍ س-ا-و- ک-ه ځ-؟ ---------------------- وروستنۍ سباوون کله ځي؟ 0
ā-- za -s-na---- --m ā__ z_ b____ b__ k__ ā-ā z- b-o-a b-l k-m -------------------- āyā za bsona bdl kṟm
Kedy ide posledná električka? وروس-ی-ټ-ا---ل----؟ و_____ ټ___ ک__ ځ__ و-و-ت- ټ-ا- ک-ه ځ-؟ ------------------- وروستی ټرام کله ځي؟ 0
āy--za --ona bdl-k-m ā__ z_ b____ b__ k__ ā-ā z- b-o-a b-l k-m -------------------- āyā za bsona bdl kṟm
Kedy ide posledný autobus? و------بس کل- ځي؟ و_____ ب_ ک__ ځ__ و-و-ت- ب- ک-ه ځ-؟ ----------------- وروستی بس کله ځي؟ 0
za--y-----y---āḏêy bd- -ṟm z_ ç____ r__ g____ b__ k__ z- ç-r-a r-l g-ḏ-y b-l k-m -------------------------- za çyrta ryl gāḏêy bdl kṟm
Máte cestovný lístok? ای- -اسو ټ-ټ -ر-؟ ا__ ت___ ټ__ ل___ ا-ا ت-س- ټ-ټ ل-ئ- ----------------- ایا تاسو ټکټ لرئ؟ 0
z--ç---a--y--g-ḏ----dl k-m z_ ç____ r__ g____ b__ k__ z- ç-r-a r-l g-ḏ-y b-l k-m -------------------------- za çyrta ryl gāḏêy bdl kṟm
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. ټی--- ---- ز- ټیکټ -ه----. ټ____ ن_ ، ز_ ټ___ ن_ ل___ ټ-ک-؟ ن- ، ز- ټ-ک- ن- ل-م- -------------------------- ټیکټ؟ نه ، زه ټیکټ نه لرم. 0
za--yrta--y--g-ḏ---b---kṟm z_ ç____ r__ g____ b__ k__ z- ç-r-a r-l g-ḏ-y b-l k-m -------------------------- za çyrta ryl gāḏêy bdl kṟm
Potom musíte zaplatiť pokutu. ب-ا تا-و جر-مه و--ړ-. ب__ ت___ ج____ و_____ ب-ا ت-س- ج-ی-ه و-ک-ئ- --------------------- بیا تاسو جریمه ورکړئ. 0
د---ټ قیم----مره-ده؟ د ټ__ ق___ څ____ د__ د ټ-ټ ق-م- څ-م-ه د-؟ -------------------- د ټکټ قیمت څومره ده؟

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 paštčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?