В-н---- може --айти----от-, -----вон--має о---т-.
В___ н_ м___ з_____ р______ х___ в___ м__ о______
В-н- н- м-ж- з-а-т- р-б-т-, х-ч- в-н- м-є о-в-т-.
-------------------------------------------------
Вона не може знайти роботи, хоча вона має освіту. 0 T-le--z-r-bu- -vi--nutyy-- --v-- --e -dn----sn--.T________ b__ v__________ A v__ v__ o___ z______T-l-v-z-r b-v v-i-k-u-y-̆- A v-n v-e o-n- z-s-u-.-------------------------------------------------Televizor buv vvimknutyy̆. A vin vse odno zasnuv.
Она не может найти работу, несмотря на то, что у неё высшее образование.
Ŝi ne vizitas kuraciston kvankam ŝi havas dolorojn.
Вон--не --е-д--л-ка--,-хоч--в-на-має---л-.
В___ н_ й__ д_ л______ х___ в___ м__ б____
В-н- н- й-е д- л-к-р-, х-ч- в-н- м-є б-л-.
------------------------------------------
Вона не йде до лікаря, хоча вона має болі. 0 Tel----or bu---v--k---yy̆. A v---vse -dn---asnu-.T________ b__ v__________ A v__ v__ o___ z______T-l-v-z-r b-v v-i-k-u-y-̆- A v-n v-e o-n- z-s-u-.-------------------------------------------------Televizor buv vvimknutyy̆. A vin vse odno zasnuv.
Pli da lingvoj
Klaku sur flago!
Ŝi ne vizitas kuraciston kvankam ŝi havas dolorojn.
У неё высшее образование. Несмотря на это, она не может найти работу.
Ŝi havas dolorojn. Ŝi tamen ne vizitas kuraciston.
В-н------------П--т- ---а--- йде -- ліка-я.
В___ м__ б____ П____ в___ н_ й__ д_ л______
В-н- м-є б-л-. П-о-е в-н- н- й-е д- л-к-р-.
-------------------------------------------
Вона має болі. Проте вона не йде до лікаря. 0 Bulo -zh---i-n-.-A v-n vse --no -h--- z-ly-h-v--a.B___ V___ p_____ A v__ v__ o___ s____ z___________B-l- V-h- p-z-o- A v-n v-e o-n- s-c-e z-l-s-y-s-a---------------------------------------------------Bulo Vzhe pizno. A vin vse odno shche zalyshyvsya.
Pli da lingvoj
Klaku sur flago!
Ŝi havas dolorojn. Ŝi tamen ne vizitas kuraciston.
Вона має болі. Проте вона не йде до лікаря.
Bulo Vzhe pizno. A vin vse odno shche zalyshyvsya.
La infanoj relative rapide lernas lingvojn.
Tio ĝenerale pli longe daŭras por la plenkreskuloj.
Sed la infanoj ne lernas pli bone ol la plenkreskuloj.
Ili nur alie lernas.
Lernante lingvojn, la cerbo devas aparte multon plenumi.
Ĝi devas multajn aferojn paralele lerni.
Kiam oni lernas lingvon, ne sufiĉas cerbumi pri ĝi.
Oni ankaŭ devas lerni prononci la novajn vortojn.
La parolaj organoj tiucele devas lerni novajn movojn.
La cerbo devas ankaŭ lerni reagi al novaj situacioj.
Komuniki en fremda lingvo estas defio.
La plenkreskuloj tamen lernas lingvojn malsame laŭ la aĝo.
20 aŭ 30jaraĝe la homoj ankoraŭ havas lernan kutimon.
La lernejaj aŭ studaj jaroj ankoraŭ ne tiom foras en la pasinteco.
La cerbo do estas bone trejnita.
Ĝi tial povas lerni fremdajn lingvojn trealtnivele.
La homoj aĝantaj inter 40 kaj 50 jaroj jam multon lernis.
Ilia cerbo profitas el tiu sperto.
Ĝi bone povas kombini novajn enhavojn kun malnova scio.
Tiuaĝe ĝi plej bone lernas aferojn kiujn ĝi jam konas.
Temas ekzemple pri lingvoj similantaj pli frue lernitajn lingvojn.
60 aŭ 70jaraĝe la homoj ĝenerale havas multe da tempo.
Ili povas ofte praktiki.
Tio aparte gravas por la lingvoj.
La maljunuloj aparte bone lernas ekzemple la fremdajn skribojn.
Sed oni povas sukcese lerni ĉiuaĝe.
La cerbo povas formi novajn nervajn ĉelojn eĉ postpuberaĝe.
Kaj tion ĝi cetere ŝatas fari…