Frazlibro

eo Neado 2   »   sk Zápor 2

65 [sesdek kvin]

Neado 2

Neado 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto slovaka Ludu Pli
Ĉu la ringo multekostas? J--t-- -r-te- d--h-? J_ t__ p_____ d_____ J- t-n p-s-e- d-a-ý- -------------------- Je ten prsteň drahý? 0
Ne, ĝi kostas nur cent eŭrojn. Nie, st-jí l-n -to----. N___ s____ l__ s__ e___ N-e- s-o-í l-n s-o e-r- ----------------------- Nie, stojí len sto eur. 0
Sed mi havas nur kvindek. Al--m-m l-- -ä-de-ia-. A__ m__ l__ p_________ A-e m-m l-n p-ť-e-i-ť- ---------------------- Ale mám len päťdesiať. 0
Ĉu vi jam pretas? Si-už h-t-vý? S_ u_ h______ S- u- h-t-v-? ------------- Si už hotový? 0
Ne, ankoraŭ ne. N--,-e-------. N___ e___ n___ N-e- e-t- n-e- -------------- Nie, ešte nie. 0
Sed mi baldaŭ pretos. Al--hneď-bude--h---v-. A__ h___ b____ h______ A-e h-e- b-d-m h-t-v-. ---------------------- Ale hneď budem hotový. 0
Ĉu vi ŝatus pli da supo? C-c---by-s----te -o--evk-? C____ b_ s_ e___ p________ C-c-l b- s- e-t- p-l-e-k-? -------------------------- Chcel by si ešte polievku? 0
Ne, mi ne volas pli. N-----ž n-c-ce-. N___ u_ n_______ N-e- u- n-c-c-m- ---------------- Nie, už nechcem. 0
Sed plian glaciaĵon. A-- -št- -ed-u-zm-zli--. A__ e___ j____ z________ A-e e-t- j-d-u z-r-l-n-. ------------------------ Ale ešte jednu zmrzlinu. 0
Ĉu de longe vi loĝas ĉi-tie? B-v-š----u---lh-? B____ t_ u_ d____ B-v-š t- u- d-h-? ----------------- Bývaš tu už dlho? 0
Ne, de nur unu monato. Ni---l----e-e--me----. N___ l__ j____ m______ N-e- l-n j-d-n m-s-a-. ---------------------- Nie, len jeden mesiac. 0
Sed mi jam konas multajn homojn. Al- poz-á--už veľa -u--. A__ p_____ u_ v___ ľ____ A-e p-z-á- u- v-ľ- ľ-d-. ------------------------ Ale poznám už veľa ľudí. 0
Ĉu vi veturos hejmen morgaŭ? Ide- --jt-a ---o-? I___ z_____ d_____ I-e- z-j-r- d-m-v- ------------------ Ideš zajtra domov? 0
Ne, nur ĉi-tiun semajnfinon. N-e, -- --- --k--d. N___ a_ c__ v______ N-e- a- c-z v-k-n-. ------------------- Nie, až cez víkend. 0
Sed mi jam revenos dimanĉon. Ale ----i- sa ---- n-d--u. A__ v_____ s_ u_ v n______ A-e v-á-i- s- u- v n-d-ľ-. -------------------------- Ale vrátim sa už v nedeľu. 0
Ĉu via filino estas plenkreska? Je--v--a dc-ra ----os-e-á? J_ t____ d____ u_ d_______ J- t-o-a d-é-a u- d-s-e-á- -------------------------- Je tvoja dcéra už dospelá? 0
Ne, ŝi estas nur deksepjara. Nie--má-ib---------sť. N___ m_ i__ s_________ N-e- m- i-a s-d-m-á-ť- ---------------------- Nie, má iba sedemnásť. 0
Sed ŝi jam havas koramikon. Ale-----á pri-t---. A__ u_ m_ p________ A-e u- m- p-i-t-ľ-. ------------------- Ale už má priateľa. 0

Tio, kion la vortoj rakontas al ni

En la mondo estas milionoj da libroj. Kiom ĝis hodiaŭ skribitis ne sciatas. Multege da scio konservitas en tiuj libroj. Se oni povus legi ĉiujn, oni scius multon pri la vivo. Ĉar la libroj montras al ni kiel modifiĝas nia mondo. Ĉiu epoko havas siajn proprajn librojn. En ili oni povas identigi tion, kio gravas por la homoj. Bedaŭrinde neniu povas legi ĉiujn librojn. Sed la moderna teknologio povas helpi nin analizi la librojn. Per la ciferecigo eblas konservi librojn kiel donitaĵojn. Ilia enhavo poste analizeblas. La lingvistoj tiel vidas kiel nia lingvo modifiĝas. Sed ankoraŭ pli interese estas kalkuli la oftecon de la vortoj. Tio ebligas dedukti la gravecon de difinitaj aferoj. La sciencistoj analizis pli ol 5 milionojn da libroj. Temis pri libroj el la pasintaj kvin jarcentoj. Oni entute analizis ĉirkaŭ 500 miliardojn da vortoj. La ofteco de la vortoj montras kiel la homoj vivis antaŭe kaj hodiaŭ. En la lingvo speguliĝas la ideoj kaj la tendencoj. Ekzemple, la graveco de la vorto viroj malkreskis. Ĝi hodiaŭ malpli ofte uziĝas ol antaŭe. La ofteco de la vorto virinoj male konsiderinde kreskis. Per la vortoj oni povas vidi ankaŭ tion, kion ni ŝatas manĝi. En la 50aj jaroj tre gravis la vorto glacikremo . Poste furoris la vortoj pico kaj nudeloj . De kelkaj jaroj dominas la termino suŝio . Estas bona novaĵo por ĉiuj lingvemuloj… En nian lingvon ĉiujare eniĝas pliaj vortoj!