Slovníček fráz

sk niečo musieť   »   ca haver de fer alguna cosa

72 [sedemdesiatdva]

niečo musieť

niečo musieť

72 [setanta-dos]

haver de fer alguna cosa

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
musieť h-v-r de h____ d_ h-v-r d- -------- haver de 0
Musím odoslať list. H--g -----i-r ----cart-. H___ d_______ u__ c_____ H-i- d-e-v-a- u-a c-r-a- ------------------------ Haig d’enviar una carta. 0
Musím zaplatiť hotel. H-ig----pagar l’h--el. H___ d_ p____ l_______ H-i- d- p-g-r l-h-t-l- ---------------------- Haig de pagar l’hotel. 0
Musíš vstať skoro. T-h-s--e -leva--d’ho--. T____ d_ l_____ d______ T-h-s d- l-e-a- d-h-r-. ----------------------- T’has de llevar d’hora. 0
Musíš veľa pracovať. H-s--e t----ll-- m-l-. H__ d_ t________ m____ H-s d- t-e-a-l-r m-l-. ---------------------- Has de treballar molt. 0
Musíš byť dochvíľny. Ha- d’a--i--r----em-s. H__ d________ a t_____ H-s d-a-r-b-r a t-m-s- ---------------------- Has d’arribar a temps. 0
Musí tankovať. (Ell)-h-----po-ar -e-zi-a. (____ h_ d_ p____ b_______ (-l-) h- d- p-s-r b-n-i-a- -------------------------- (Ell) ha de posar benzina. 0
Musí opraviť auto. (El-)--a -- re----r-el--ot-e. (____ h_ d_ r______ e_ c_____ (-l-) h- d- r-p-r-r e- c-t-e- ----------------------------- (Ell) ha de reparar el cotxe. 0
Musí umyť auto. (-ll- h---e --n-a- -- --tx-. (____ h_ d_ r_____ e_ c_____ (-l-) h- d- r-n-a- e- c-t-e- ---------------------------- (Ell) ha de rentar el cotxe. 0
Musí nakupovať. (E--a)--a-de--er--om-r--. (_____ h_ d_ f__ c_______ (-l-a- h- d- f-r c-m-r-s- ------------------------- (Ella) ha de fer compres. 0
Musí vyčistiť byt. (Ella) -a-d-----ejar l--p-rta-ent. (_____ h_ d_ n______ l____________ (-l-a- h- d- n-t-j-r l-a-a-t-m-n-. ---------------------------------- (Ella) ha de netejar l’apartament. 0
Musí vyprať bielizeň. (-l-a--------r----- l--r-b-. (_____ h_ d_ r_____ l_ r____ (-l-a- h- d- r-n-a- l- r-b-. ---------------------------- (Ella) ha de rentar la roba. 0
Musíme ísť ihneď do školy. H-- d------de---gu-d--a-l’e-co-a. H__ d_____ d_ s______ a l________ H-m d-a-a- d- s-g-i-a a l-e-c-l-. --------------------------------- Hem d’anar de seguida a l’escola. 0
Musíme ísť ihneď do práce. H-m-d’a-ar de s-g--da-a---eb-llar. H__ d_____ d_ s______ a t_________ H-m d-a-a- d- s-g-i-a a t-e-a-l-r- ---------------------------------- Hem d’anar de seguida a treballar. 0
Musíme ísť ihneď k lekárovi. H-m--’-----de-segu--a--l-m--g-. H__ d_____ d_ s______ a_ m_____ H-m d-a-a- d- s-g-i-a a- m-t-e- ------------------------------- Hem d’anar de seguida al metge. 0
Musíte počkať na autobus. H-u ----p-r---l’---o-ú-. H__ d________ l_________ H-u d-e-p-r-r l-a-t-b-s- ------------------------ Heu d’esperar l’autobús. 0
Musíte počkať na vlak. H-u d--s--r-- el tre-. H__ d________ e_ t____ H-u d-e-p-r-r e- t-e-. ---------------------- Heu d’esperar el tren. 0
Musíte počkať na taxík. H-u-d-esp--ar ---t-xi. H__ d________ e_ t____ H-u d-e-p-r-r e- t-x-. ---------------------- Heu d’esperar el taxi. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + katalánčina (1-100) MP3 katalánčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...